Analýzy 24: Za ukončenie výroby hliníku v Slovalco môžu bývalé vlády, tvrdí Igor Šimko

Zdielať na

1.7.2026 Slovensko - aktuality

Analýzy 24: Za ukončenie výroby hliníku v Slovalco môžu bývalé vlády, tvrdí Igor Šimko

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Slovensko dokončuje štvrtý blok Mochoviec a vláda hovorí o jadrovej veľmoci. Zároveň však avizuje pokračovanie štátnej pomoci s cenami elektriny, zvažuje posilnenie svojho podielu v slovenských elektrárňach a Európska únia pokračuje v pripravách na definitívny koniec dovozu ruského plynu.

Je energetická politika vlády správne nastavená? Prinesú nové jadrové kapacity väčšiu bezpečnosť aj nižšie ceny, alebo Slovensko čakajú ďalšie náročné rozhodnutia o cenách energií, investíciách a vzťahu k Bruselu? Aj o tom sme diskutovali v relácii Analýzy 24 s poslancami Národnej rady Igorom Šimkom (Hlas-SD) a Karolom Galekom (SaS).

Energetická bezpečnosť či konkurencieschopnosť slovenského priemyslu

Poslanci v diskusnej relácii debatovali najmä o energetike, priemysle, štátnej pomoci pre veľké podniky, budúcnosti jadrovej energetiky a energetickej bezpečnosti Slovenska. Významnú časť diskusie venovali plánovanému obnoveniu výroby hliníka v priemyselnom podniku Slovalco na strednom Slovensku, pričom sa sporili o to, kto nesie zodpovednosť za zastavenie výroby v minulosti a či je aktuálna forma štátnej pomoci správne nastavená.

"Bohužiaľ, Heger, Matovič, Odor, ale aj pán Budaj, ktorý nezasiahol vôbec, môžu za to, že sa zavrela hlinikáreň Slovalco a tisíce ľudí, nielen priamych aj nepriamych pracovných miest prišli naozaj na dlažbu a o prácu. Keď si spomínate, tak stovky žltých prilieb na nádvorí Slovalca signalizovali to, že títo ľudia prichádzajú o prácu a ostanú na dlažbe," myslí si Šimko.

Rozoberali aj financovanie podpory energeticky náročných podnikov, využívanie prostriedkov z environmentálnych fondov a možné dopady takýchto opatrení na verejné financie. Súčasťou debaty bola aj otázka zachovania pracovných miest, konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a významu strategických surovín pre ekonomiku krajiny.

Mochovce a budúcnosť Slovenských elektrární

Druhou veľkou témou boli jadrové elektrárne Mochovce. Poslanci hodnotili ich význam pre slovenskú energetiku, ale zároveň diskutovali o dlhoročných meškaniach výstavby a výraznom náraste nákladov. Venovali sa aj tomu, aký význam bude mať dokončenie ďalšieho jadrového bloku pre energetickú sebestačnosť Slovenska a pre výrobu bezemisnej elektriny.

Diskusia sa dotkla aj budúcnosti Slovenských elektrární a možnosti posilnenia vplyvu štátu v energetických podnikoch. Poslanci rozoberali otázku odkúpenia ďalšieho podielu v energetickej spoločnosti, pričom sa sporili o to, či by štát mal na takýto krok vynaložiť verejné prostriedky a akým spôsobom by sa takáto investícia financovala.

Výrazný priestor dostala aj problematika cien elektriny. Debata sa týkala fungovania energetického trhu, regulovaných poplatkov, možností štátnej podpory domácností a podnikov, ako aj opatrení, ktoré by mohli pomôcť udržať konkurencieschopné ceny energií.

Klimatické zmeny a geopolitické riziká

Neskôr sa poslanci venovali klimatickým zmenám a ich dopadom na energetiku. Diskutovali o potrebe zadržiavania vody v krajine, budovaní vodných diel a vodárenských zdrojov, ale aj o tom, ako by mal vyzerať budúci energetický mix Slovenska. Zazneli názory podporujúce ďalší rozvoj jadrovej energetiky, ako aj väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, decentralizovanej výroby elektriny a opatrení na znižovanie energetickej spotreby.

Záver relácie patril energetickej bezpečnosti a geopolitickým rizikám. Poslanci diskutovali o dodávkach plynu a ropy, diverzifikácii energetických zdrojov, závislosti od zahraničných dodávateľov a o tom, ako by malo Slovensko reagovať na medzinárodné krízy ovplyvňujúce ceny energií a pohonných hmôt.

Súčasťou debaty boli aj otázky fungovania ropovodov, alternatívnych dodávateľských trás a pripravenosti krajiny čeliť prípadným výpadkom strategických surovín.