Magyar oznámil dohodu s Ficom. Vznikne pracovná skupina k Benešovým dekrétom

BUDAPEŠŤ/BRATISLAVA / Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že sa s predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom (Smer-SD) dohodol na vytvorení spoločnej pracovnej skupiny, ktorá sa má venovať sporným otázkam súvisiacim s Benešovými dekrétmi. Podľa Magyara je dôležitejšie nájsť kvalitné riešenie než stanoviť termín jeho prijatia. Témou samitu krajín Vyšehradskej štvorky v maďarskom Gödöllő však Benešove dekréty podľa neho neboli.

Magyar uviedol, že so slovenským premiérom sa zhodli na potrebe zlepšovať slovensko-maďarské vzťahy. Jedným z krokov má byť vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať otázkami súvisiacimi s Benešovými dekrétmi.

Vzťahy má zlepšiť pracovná skupina

Kedy by mohla priniesť konkrétne výsledky, nešpecifikoval. Zdôraznil však, že dôležitejšia než rýchlosť je kvalita riešenia. Okrem práce expertov by sa podľa neho mali uskutočniť aj ďalšie bilaterálne rokovania medzi predstaviteľmi oboch krajín.

Hoci sa otázka Benešových dekrétov pravidelne objavuje vo vzťahoch medzi Bratislavou a Budapešťou, podľa maďarského premiéra nebola predmetom rokovaní utorkového summitu Vyšehradskej štvorky.

+4 fotky

Summit premiérov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4)

​Fico: Slovensko nebude otvárať témy, ktoré V4 rozdeľujú

Robert Fico už počas summitu v Gödöllő deklaroval, že počas nadchádzajúceho slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke nebude otvárať otázky, ktoré by mohli spoluprácu komplikovať.

„Krajiny Vyšehradskej štvorky sú dostatočne múdre na to, aby dávali na stôl len témy, ktoré ich spájajú,“ vyhlásil premiér.

Sporná téma sa otvorila po zmene Trestného zákona

Otázka Benešových dekrétov sa medzi Bratislavou a Budapešťou opätovne vyostrila koncom minulého roka po schválení novely Trestného zákona. Parlament ju prijal 11. decembra v skrátenom legislatívnom konaní ako súčasť rozsiahlej novely, ktorá pôvodne riešila najmä sprísnenie postihov za opakované drobné krádeže.

Prezident Peter Pellegrini zákon podpísal tesne pred Vianocami. Do novely sa v druhom čítaní dostalo aj nové ustanovenie, podľa ktorého je trestným činom verejné popieranie alebo spochybňovanie povojnového usporiadania Slovenska. Týka sa aj Benešových dekrétov. Za porušenie zákona hrozí trest odňatia slobody až na šesť mesiacov.

Pellegrini pri podpise zákona zdôraznil, že jeho cieľom nie je brániť ľuďom domáhať sa ochrany svojich práv na súde. „Odmietam, aby niekto verejne na tribúnach podnecoval občiansku nespokojnosť len tým, že bude spochybňovať historické udalosti, ktoré sa dotýkajú nielen Slovenska, ale aj Česka,“ uviedol vtedy prezident.

Maďarsko sa obrátilo na Európsku komisiu

Nová právna úprava vyvolala ostrú reakciu Budapešti. Už začiatkom januára adresovala hlavná poradkyňa maďarského premiéra pre otázky zahraničných Maďarov Katalin Sziliová otvorený list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej so žiadosťou, aby Brusel preveril súlad slovenskej legislatívy s právom Európskej únie. Podľa Sziliovej je kriminalizácia verejnej kritiky Benešových dekrétov v rozpore so slobodou prejavu garantovanou Chartou základných práv EÚ aj Európskym dohovorom o ľudských právach.

Prečítajte si tiež

Maďarsko sa pre slovenský zákon o Benešových dekrétoch obrátilo na Brusel

Tvrdila, že štát nemôže prostredníctvom trestného práva presadzovať jedinú interpretáciu historických udalostí. Úrad vlády SR následne reagoval, že rešpektuje právo maďarskej strany obrátiť sa na Európsku komisiu. Zároveň uviedol, že ak existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej legislatívy s právom EÚ, existujú na ich posúdenie štandardné európske mechanizmy.