Raz Kežmarčania, raz Ľubičania. Spor o sídlisko ukončil súd

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KEŽMAROK / Desiatky rokov žili v neistote, či patria ku Kežmarku alebo k Ľubici. Obyvatelia sídliska Juh boli symbolom jednej z najznámejších katastrálnych vojen na Slovensku. Teraz však padol definitívny verdikt, ktorý má po desaťročiach ukončiť chaos aj frustráciu miestnych.

Desaťročia neistoty, absurdity a pocit, že nepatríte nikam. Taký bol život pre obyvateľov sídliska Juh pod Tatrami, ktorí dlhé roky nevedeli, či sú Kežmarčania alebo Ľubičania. Toto trápenie by však malo byť definitívne minulosťou. Správny súd v Košiciach totiž rozhodol v prospech Kežmarku a zamietol žalobu Ľubice, čím ukončil jednu z najznámejších katastrálnych vojen regiónu.

Život na rozhraní dvoch svetov

Predstavte si situáciu, kde obed varíte v jednej samospráve, televízor pozeráte v druhej a prádlo vešiate takmer presne na hranici dvoch obcí. Presne taká bola dlhé roky realita na sídlisku Juh. Spor, ktorý trval desaťročia a menil životy obyvateľov, sa točil okolo jedinej otázky: do ktorej samosprávy vlastne patrí celé sídlisko Juh?

Obyvatelia vyjadrovali svoju frustráciu a neistotu veľmi otvorene. Alžbeta Nahalková, obyvateľka sporného sídliska Juh, opísala absurditu situácie: „My sme sa tu nasťahovali s malými deťmi, teraz som už babka a stále to nie je ukončené.“ Podobne emotívne sa vyjadrila aj Gabriela Jadušová, ktorá v konflikte videla skôr osobné boje: „Si tu svoje egá masírujú aj jeden, aj druhý starosta a je im úplne jedno, ako my si tu žijeme.“

Symbolom tohto kuriózneho stavu bola často aj samotná krajina – hranica medzi samosprávami sa niekedy prejavovala v obyčajných veciach, napríklad v rozdielne pokosenej tráve. Ako potvrdil jeden z obyvateľov, pre nich to bola neustála zmena identity: „Raz tu sme, raz tam, potom zase Ľubičania, potom zas späť.“

Po desaťročiach neistoty prichádza verdikt

Tridsaťštyri rokov sporov a neistoty sa konečne môže skončiť. Správny súd v Košiciach totiž žalobu Ľubice jednoznačne zmietol zo stola pomerom hlasov 3:0. Tento verdikt prináša dlho očakávanú stabilitu do života tisícok ľudí.

Ján Ferenčák, primátor Kežmarku, okamžite reagoval na rozhodnutie s jasným odkazom pre obyvateľov sídliska: „Pre ľudí to znamená, nielen že boli, sú, ale aj zostanú Kežmarčanmi.“ Na druhej strane, starosta Ľubice, Ján Kapolka, vyjadril rešpekt k rozhodnutiu súdu: „My toto rozhodnutie rešpektujeme a podľa toho sa aj zariadime.“

Kežmarčania zostanú Kežmarčanmi

Kľúčovým aspektom rozhodnutia je, že voči nemu už nie je možné podať klasické odvolanie. Hoci obe strany ešte môžu podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd, tento krok by už nerozhodoval celý spor nanovo. Najvyšší súd by v takom prípade skúmal primárne to, či súd postupoval podľa zákona a či neboli porušené procesné pravidlá.

Primátor Ferenčák zdôraznil, že táto možnosť už nemá vplyv na podstatu rozsudku: „To nemá vplyv na rozsudok ako taký, ani právoplatnosť rozsudku, rozsudok je definitívny a právoplatný.“ Pre obyvateľov sídliska Juh to znamená definitívny koniec neistoty a jasnú príslušnosť k mestu Kežmarok, čo by malo po desaťročiach sporov priniesť do ich života konečne pokoj.