Mení sa dôležité pravidlo pri záchrane života. Odborníci upozorňujú, čo treba urobiť ako prvé

Najskôr volajte záchranárov

Podľa nových odporúčaní Európskej resuscitačnej rady už človek nemusí pred privolaním pomoci sám posúdiť, či postihnutý normálne dýcha. Operátor tiesňovej linky ho celým postupom prevedie. „Dýchanie sa kontroluje až počas hovoru s operátorom, ktorý pomôže rozpoznať náhle zastavenie dýchania a krvného obehu a pomôže záchrancovi s poskytnutím prvej pomoci krok za krokom,“ vysvetlila SRR.

Odborníci upozorňujú, že 30 až 60 percent ľudí má pri zastavení krvného obehu lapavé alebo chrčivé dýchanie. Svedkovia si ho často mýlia s normálnym dýchaním, a preto privolajú pomoc neskoro. Resuscitácia podľa pokynov operátora zvyšuje šancu na prežitie o dve tretiny v porovnaní s resuscitáciou bez jeho usmernenia. Pravdepodobnosť návratu do bežného života bez vážneho poškodenia mozgu je dokonca viac ako dvojnásobná.

Resuscitácia

TV JOJ

Na Slovensku zomrelo viac ako 2 000 pacientov

Od januára do septembra 2026 zasahovali slovenskí záchranári pri 2 825 prípadoch, keď bola potrebná kardiopulmonálna resuscitácia (KPR). Prežilo ju 786 pacientov, ďalších 2 039 zomrelo. V Európe prežije zastavenie krvného obehu mimo nemocnice v priemere len 7,5 percenta ľudí.

Ak však svedok začne poskytovať pomoc, podiel preživších dosahuje približne 15 percent. Každá minúta bez defibrilácie pritom znižuje šancu na prežitie približne o desať percent. Až sedem z desiatich prípadov zastavenia krvného obehu nastáva doma, preto ľudia najčastejšie zachraňujú svojich blízkych.

Prečítajte si tiež

Dobrovoľníci zachraňujú životy: AED prístroje vlani pomohli pri 170 resuscitáciách

Na záchranu života stačia dve ruky a telefón

Mnohí ľudia sa obávajú, že nesprávnou resuscitáciou človeku ublížia. Odborníci však zdôrazňujú, že riziko oneskorenej pomoci je oveľa väčšie. Automatický externý defibrilátor (AED) navyše dokáže použiť aj človek bez školenia, keďže prístroj ho sám naviguje. „Na záchranu života netreba zdravotnícke vzdelanie ani špeciálne vybavenie. Stačia dve ruky a telefón,“ pripomenul predseda SRR Jozef Kőppl.

Samotná technika resuscitácie sa nemení. Naďalej platí 30 stlačení hrudníka a 2 záchranné vdychy, hĺbka stláčania päť až šesť centimetrov a tempo 100 až 120 stlačení za minútu. Pri deťoch a utopení sa začína piatimi úvodnými vdychmi a ďalej sa postupuje podľa pokynov operátora.

Resuscitáciu možno v prípade potreby vykonávať aj na posteli, hoci stláčanie hrudníka môže byť náročnejšie. SRR zároveň odporúča absolvovať kurz prvej pomoci, ktorý ponúkajú záchranné zložky či Slovenský Červený kríž.