Facky na zabezpečenie poslušnosti? Ombudsman upozorňuje na možné násilie vo väznici

BRATISLAVA / Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozornil na závažné zistenia z monitoringu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Správa ombudsmana hovorí o podozreniach na fyzické násilie zo strany niektorých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, nedostatočných podmienkach výkonu trestu aj systémových problémoch v resocializácii odsúdených. Ústav pritom vo svojom stanovisku uviedol, že viaceré odporúčania už realizoval alebo ich považuje za zabezpečené existujúcou praxou.

Monitoring verejného ochrancu práv v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou odhalil viacero závažných problémov. Ombudsman upozornil najmä na dôvodné podozrenia z fyzického násilia vo forme faciek zo strany niektorých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré mali slúžiť ako prostriedok na „zabezpečenie poslušnosti“ odsúdených.

Správa zároveň kritizuje netransparentné prehliadky ciel, rutinné ponižujúce osobné prehliadky, prísny režim na takzvanom „trestnom oddiele“ či nedostatočnú psychologickú a adiktologickú pomoc pre väzňov so závislosťami.

Tretina oslovených hovorí o násilí zo strany príslušníkov ZVJS

Najvážnejšie zistenia sa týkajú možného fyzického násilia voči väzňom. Z rozhovorov s odsúdenými podľa monitorovacieho tímu vyplynulo, že vo viacerých prípadoch mali byť používané fyzické tresty, najmä facky, ako forma zabezpečenia poslušnosti.

Približne tretina oslovených odsúdených podľa správy spomenula násilie zo strany príslušníkov ZVJS, pričom niektorí hovorili aj o vlastnej osobnej skúsenosti. „Ak sa potvrdí, že fyzická sila bola používaná ako forma trestu alebo zastrašovania, ide o absolútne neprípustné konanie, ktoré je v priamom rozpore so základnými princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a právneho štátu. Ani výkon trestu odňatia slobody nezbavuje človeka jeho základných práv a dôstojnosti,“ hovorí verejný ochranca práv.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda verejného ochrancu práv Dobrovodského o poplatkoch v zdravotníctve

Dobrovodský upozorňuje že takéto zaobchádzanie je v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Dohovoru OSN proti mučeniu, Európskeho dohovoru o ľudských právach aj štandardov Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Hovoria totiž o tom, že fyzická sila nesmie byť používaná ako forma trestu, disciplíny či zastrašovania.

Ombudsman upozorňuje aj na podmienky vo väznici

Monitoring sa zameral aj na podmienky výkonu trestu. Ombudsman upozorňuje pritom najmä na oddiel diferenciačnej skupiny C s prísnejším režimom. Monitoring totiž podľa neho poukázal na obmedzený prístup odsúdených k odbornej starostlivosti, hlavne pri liečbe závislostí, na nedostatok aktivít či slabú podporu resocializácie.

Podľa Dobrovodského výkon trestu nesmie viesť k sociálnej izolácii alebo rezignácii na zmenu správania odsúdených. „Štát má povinnosť vytvárať podmienky, ktoré podporujú resocializáciu a znižovanie rizika recidívy,“ skonštatoval.

Monitorovací tím zaznamenal aj nedostatky v materiálnych podmienkach. Kritizoval opotrebované vybavenie ciel či prostredie, ktoré podľa správy v niektorých častiach ústavu nepôsobilo dôstojne. Ombudsman pripomenul, že materiálne podmienky vo väzniciach nie sú iba otázkou komfortu, ale priamo súvisia s ochranou ľudskej dôstojnosti a zákazom ponižujúceho zaobchádzania.

Niektoré oddiely hodnotili pozitívne

Správa však spomína aj pozitívne príklady. Dobré hodnotenie získal oddiel špecializovaného zaobchádzania, kde podľa monitoringu personál pristupoval k odsúdeným individuálne a podporoval ich zapájanie do voľnočasových a resocializačných aktivít. Pozitívne hodnotenia zazneli aj pri oddiele ochranných liečení, najmä v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a terapeutickými programami.

Najzávažnejšie zistenia už verejný ochranca práv postúpil vedeniu ústavu aj Generálnej prokuratúre SR. Ústav pritom vo svojom stanovisku uviedol, že viaceré odporúčania už realizoval alebo ich považuje za zabezpečené existujúcou praxou. Časť návrhov odmietol s odvolaním sa na bezpečnostné, personálne a kapacitné limity. Argumentoval aj nízkou motiváciou odsúdených zapájať sa do ponúkaných programov.

„Ochrana práv osôb pozbavených slobody a prevencia zlého zaobchádzania nemôžu zostať len formálnym záväzkom. Musia byť každodennou súčasťou fungovania zariadení výkonu trestu a jasnou prioritou všetkých zodpovedných inštitúcií,“ uzavrel verejný ochranca práv.