Rekordne skorý ekologický dlh: WWF bije na poplach, Slovensko vyčerpalo prírodné zdroje na celý rok už teraz

SLOVENSKO / Oddnes žijeme na ekologický dlh. Upozornilo na to občianske združenie WWF Slovensko. Ako priblížilo, Slovensko už vyčerpalo prírodne zdroje na celý rok.

Dátum Dňa ekologického dlhu podľa ochranárov upozorňuje na to, že ak by každý človek na svete žil rovnakým spôsobom ako Slováci, tak by sme prírodné zdroje, ktoré má Zem k dispozícii na celý rok, vyčerpali už dnes. „Fakt, že Slovensko dosahuje svoj ekologický dlh už začiatkom mája, ukazuje, že dlhodobo spotrebúvame viac, než nám príroda dokáže poskytnúť. Ak by každý na planéte žil ako my na Slovensku, potrebovali by sme takmer tri planéty Zem,“ upozornila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Prečítajte si tiež

AI je smädná: Každý mail spotrebuje pol litra vody

Každým rokom je začiatok ekologického dlhu skoršie

Dátum Dňa ekologického dlho sa pritom dlhodobo posúva čoraz viac smerom k začiatku roka. Minulý rok tento deň pripadol na 10. mája. Tento rok je to ešte skôr.

Podľa ochranárov tento trend odráža tlak na prírodné zdroje - od spotreby energie cez intenzívne poľnohospodárstvo až po nadmernú produkciu odpadu. Deň ekologického dlhu vypočítava organizácia Global Footprint Network, a to porovnaním tzv. ekologickej stopy a biologickej kapacity Zeme.

Ak je spotreba vyššia než kapacita planéty, vzniká deficit, ktorého dôsledky sú čoraz citeľnejšie aj na Slovensku. Odráža sa to napríklad v zhoršujúcich sa suchách, strate biodiverzity, degradácii pôdy alebo vo vyššej náchylnosti krajiny na extrémne výkyvy počasia. Plassmann upozornila, že dlh voči prírode nie je iba abstraktné číslo, ale prejavuje sa v reálnych problémoch. „Podľa Správy o stave planéty WWF z roku 2024 klesli populácie voľne žijúcich živočíchov globálne o 73 percent. To je jasný signál, že náš spôsob života je dlhodobo neudržateľný,“ zdôraznila riaditeľa WWF Slovensko.

Prečítajte si tiež

Ako šetriť s obnoviteľnými zdrojmi energie životné prostredie i peňaženku

Riešenia existujú

Riešenia však podľa ochranárov existujú. Kľúčom je podľa ich slov transformácia energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom, znižovanie plytvania potravinami, podpora udržateľného poľnohospodárstva a tiež ochrana a obnova prírodných ekosystémov, ktoré dokážu viazať uhlík a zadržiavať vodu.

Organizácia Global Footprint Network prichádza aj s niekoľkými príkladmi, ako je možné posunúť Deň ekologického dlhu. Jedným z nich je dekarbonizácia. Ak by sa znížila uhlíková zložka ekologickej stopy ľudstva o 50 percent, nastal by posun o 93 dní.

Prečítajte si tiež

Areál Bukózy sa mení na ekologickú hrozbu. Úrady hovoria o časovanej bombe

„Ak by sme napríklad globálne znížili plytvanie potravinami o polovicu, tento deň by sa posunul o 13 dní. Rovnaký posun by prinieslo aj výrazné obmedzenie používania áut v prospech verejnej dopravy, cyklistiky a chôdze. Prechod na viac rastlinnú stravu by zabezpečil posun o ďalších sedem dní a ak by sme zdvojnásobili životnosť svojho oblečenia, posunuli by sme ho o päť dní,“ vymenovali ochranári, podľa ktorých aj malé zmeny môžu mať veľký efekt.

Združenie práve preto dlhodobo pracuje na projektoch obnovy riečnej krajiny, ochrany lesov a podpory biodiverzity. Ich opatrenia pomáhajú zadržiavať vodu v krajine, zmierniť dopady klimatických zmien a vytvárať stabilnejšie prostredie pre prírodu aj ľudí.