Legislatíva bráni ochrane vzdušného priestoru proti dronom. Aké má Slovensko možnosti?

Zdielať na

2.4.2026 Slovensko - aktuality

Legislatíva bráni ochrane vzdušného priestoru proti dronom. Aké má Slovensko možnosti?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Ak by sme to aj mali, tak zasiahnuť nemôžeme. Dôvodom je legislatíva. Reč je o obrane nášho vzdušného priestoru proti dronom. Po incidente v ukrajinskom meste Perečín TV JOJ zisťovala, aké sú možnosti Slovenskej obrany zakročiť proti spomínaným typom hrozieb.

+2 fotky

Pád dronu v Perečíne, neďaleko slovenských hraníc

S ochranou pomáha Česko a Maďarsko

Dron v stredu popoludní dopadol do blízkosti hraníc Slovenska. Ľudia v slovensko – ukrajinskom pohraničí netaja obavy. "Ten strach tam bude, že čo sa udeje a kde vlastne tie ďalšie drony dopadnú. Keď zapnú sirény, tak my to tu všetci počujeme. Dúfam, že sa to nestane, aby nejaký zblúdili dron zasiahol túto oblasť," povedala Nadežda Sirková, obyvateľka obce Ubľa. "Videl som ten šahíd. Letel pozdĺž slovenskej – ukrajinskej hranice a u nás dopadol," poznamenal starosta Perečína Ivan Pohoriljak.

S ochranou vzdušného priestoru Slovenskej republiky aktuálne pomáha Česko a Maďarsko. "Toto je v rámci systému Renegade, zamerané na lietadlá, dopravné lietadlá, ktoré môžu mať isté technické ťažkosti, prípadne stratu komunikácie v najkrajnejšom prípade sa môže jednať aj o istú formu
teroristického útoku," ozrejmil Štefan Zemanovič, hovorca ozbrojených síl SR.

Aká je ochrana vzdušného priestoru Slovenska pred dronmi?

"Bohužiaľ Slovenská republika ako aj ostatné krajiny nemajú príliš dobrú obranu a príliš veľa možností na ochranu proti dronom, aký sme videli včera v Perečíne. Ten dôvod je, že sme boli stavaní na úplne iné hrozby, na veľké lietadlá. Niektoré krajiny majú aj protiraketovú obranu, Slovenská republika nikdy protiraketovú obranu v tej novodobej histórii nemala," uviedol Pavel Macko, generál vo výslužbe.

Problémom je, že ak by to aj bolo možné tak proti dronom by sme zakročiť nemohli. V stave bezpečnosti teda v mieri nemáme na to ani právne možnosti, keďže dron nezapadá do kategórie definovanej v zákone o takzvanom narušiteľovi. "Takto je momentálne postavená legislatíva alebo pravidlá nasadenia v rámci celej aliancie. Identifikácia neznámeho lietajúceho objektu pred použitím sily, je základným predpokladom použitia sily," uviedla Daniel Zmeko, náčelník generálneho štábu OS SR.

Na zmenu poukázal aj prezident

Na nutnú zmenu v legislatíve minulý mesiac poukázal aj prezident Peter Pellegrini. "Aby sme do slovenskej legislatívy zaviedli stupeň, ktorý zatiaľ nazývame stav ohrozenia. To znamená, kedy si vláda Slovenskej republiky uvedomuje, že Slovensku hrozí nejaká hrozba, či už neplánovaný dronový útok," vyhlásil prezident Peter Pellegrini.

Odpal rakety zem-vzduch znamená riziko zasiahnutia nechcených objektov. "Môžu zraniť alebo zabiť ľudí alebo samotná raketa pokiaľ nezasiahne cieľ, môže niekam dopadnúť a spôsobiť škody, a na toto nemáme vlastne žiadne právne oprávnenie pre ozbrojené sily," vysvetlil Macko.

Vrtuľníky Black-hawk či nakúpené stíhačky F16 by svojimi palubnými zbraňami drony zasiahnuť vedeli. Je tu však jedno ale. "Stíhačky F16 ešte nie sú v bojovej službe, to znamená piloti ešte nie sú plne certifikovaní na takúto službu. Pri náhlom zistení, že dron sa blíži k našej hranici, než by vzlietli a vykonali takúto operáciu, tak dron by už bol dávno v cieli," dodal Macko.

Proti typom hrozieb ako sú drony, Slovensko zatiaľ zostáva s de facto s odkrytým nebom.