Slovensko ako prvá zastávka v EÚ. Gruzínsky prezident čelí kritike a vyvoláva kontroverzie

BRATISLAVA / Gruzínsky prezident Michail Kavelašvili vo štvrtok (2.4.) navštívil Slovensko. Ide o jeho prvú a zatiaľ jedinú oficiálnu návštevu krajiny Európskej únie od nástupu do funkcie. V Prezidentskom paláci SR ho prijal prezident Peter Pellegrini. Ten po rokovaní deklaroval podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska a zdôraznil, že rozhodnutie o pokračovaní v prístupovom procese do Európskej únie je výlučne na samotnej krajine. Kavelašviliho však nevolili priamo občania. V minulosti zároveň označil toleranciu voči LGBTI+ ľuďom za zločin proti ľudskosti.

Kavelašvili počas spoločného vyhlásenia kritizoval fungovanie Európskej únie a hovoril o potrebe presadzovania národných záujmov. Podľa neho „európska byrokracia robí chyby“ a Gruzínsko musí trvať na „spravodlivých rokovaniach“.

Po skončení vyhlásenia nebol priestor na novinárske otázky.

Nevolili ho občania v priamych voľbách

Návšteva na Slovensku je v rámci Európskej únie výnimočná. Kavelašvili totiž zatiaľ nenavštívil žiadnu inú členskú krajinu EÚ na oficiálnej úrovni.

Pre pripomenutie, prezidenta Gruzínska nezvolili občania v priamej voľbe, ale parlament prostredníctvom takzvaného zboru 300 voliteľov, v ktorom boli okrem poslancov tiež zástupcovia regionálnych samospráv. Išlo o prvú voľbu tohto typu v krajine podľa ústavných zmien. 

Opozícia sa na voľbe nepodieľala a výsledok neuznala. Kavelašvili získal takmer všetky hlasy prítomných voliteľov, pričom bol v hlasovaní jediným kandidátom. Bývalá prezidentka Salome Zurabišvili zároveň odmietla jeho zvolenie akceptovať a dlhodobo sa označuje za legitímnu hlavu štátu.

Prečítajte si tiež

Proti demonštrantom v Gruzínsku bola zrejme použitá chemická zbraň

Tolerancia voči LGBTI + je podľa neho zločin proti ľudskosti

Kavelašvili je spájaný s tvrdým jadrom vládnej strany Gruzínsky sen, ktorá čelí kritike za odklon od demokratických štandardov a približovanie sa k Rusku. V minulosti zaujal aj kontroverznými výrokmi, napríklad keď toleranciu voči LGBTI+ komunite označil za „zločin proti ľudskosti“, pripomína Denník N.

Kritiku si vyslúžil aj legislatívny vývoj v krajine. Gruzínska vláda v uplynulých mesiacoch prijala viaceré opatrenia, ktoré podľa mimovládnych organizácií obmedzujú fungovanie občianskej spoločnosti a médií. Ide napríklad o zákony, ktoré sprísňujú pravidlá pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia alebo kriminalizujú ich „politickú činnosť“. Kritici upozorňujú aj na zavedenie nejasne formulovaných trestných činov, ako je „delegitimizácia vlády“, ktoré môžu byť zneužívané proti médiám či opozícii.

Protesty a zásahy proti opozícii

Po rozhodnutí vlády pozastaviť prístupový proces do Európskej únie vypukli v krajine rozsiahle protesty, ktoré trvajú dodnes. Ľudskoprávne organizácie upozorňujú na neprimerané zásahy bezpečnostných zložiek voči demonštrantom. V niektorých prípadoch boli protestujúci odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody.

+4 fotky

Protesty v Gruzínsku

Zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv už začali preverovať aj viaceré štáty Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Vzťahy s EÚ zostávajú napäté

Gruzínsko je síce oficiálne kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, no jeho prístupový proces je momentálne prakticky zmrazený. Európska komisia aj viaceré členské štáty upozorňujú, že vývoj v krajine, vrátane oslabovania demokratických inštitúcií, ohrozuje jej európsku perspektívu.

Napriek tomu slovenský prezident deklaroval pripravenosť zdieľať skúsenosti z integračného procesu a viesť s Gruzínskom „otvorený dialóg“.

Pellegrini hovorí o dialógu s partnermi z celého sveta

„Bratislava je miesto, ktoré má slúžiť na zmysluplný dialóg s partnermi z celého sveta. V rámci snahy slovenskej diplomacie o korektné vzťahy na všetky štyri svetové strany som veľmi rád, že dnes môžeme privítať na území Slovenska gruzínskeho prezidenta a veľmi otvorene, bez akýchkoľvek diplomatických škrupúľ, hovoriť o tom, aký je pohľad na vývoj domácej politiky, ale aj svetovej politiky u nás aj v Gruzínsku,“ skonštatoval prezident Peter Pellegrini. Obe krajiny majú podľa neho spoločnú víziu, a to je ochrana stability a národných záujmov.

Prečítajte si tiež

V Gruzínsku vyniesli rozsudky nad ďalšími 11 proeurópskymi demonštrantmi

Pellegrini zároveň zdôraznil, že rozhodnutie o pokračovaní v prístupových rokovaniach do Európskej únie je plne v rukách samotných krajín. Podľa neho ide o suverénne rozhodnutie každého štátu, ako sa rozhodne v rámci svojej európskej perspektívy. Uviedol, že aj o tejto téme viedli s gruzínskym prezidentom otvorenú diskusiu.

Zároveň pripomenul, že Slovensko sa po vstupe do EÚ stalo súčasťou jednotného európskeho trhu a zaradilo sa medzi vyspelé západné krajiny. „Keď vznikala EÚ, bola to mierová myšlienka, mala sa rozvíjať hospodárska spolupráca, vzájomná úcta, no európska byrokracia robí v súčasnosti chyby. Podporujeme pôvodné hodnoty. Vypočuli sme si, aké boli rokovania o vstupe do EÚ zo strany Slovenska a EÚ. My musíme podporovať naše národné záujmy, robiť všetko preto, aby sa dodržiavali princípy vzájomného rešpektu, aby to boli spravodlivé rokovania. Tento proces však potrebuje aj druhého partnera,“ vyhlásil Kavelašvili.

Gruzínsky prezident zároveň tvrdí, že jeho krajina čelila tlaku, aby zaviedla sankcie voči Rusku a aby vyslala dobrovoľníkov na Ukrajinu. Zdôraznil pritom potrebu zachovania mierovej politiky a pokračovania v diplomatických rokovaniach.

Vzťahy medzi Slovenskom a Gruzínskom sa podľa Pellegriniho prehlbujú

Pellegrini poukázal aj na rozvoj vzťahov medzi Slovenskom a Gruzínskom, ktoré sa podľa neho na politickej úrovni postupne prehlbujú. Ocenil aj nové letecké spojenie medzi Bratislavou a Kutaisi, ktoré funguje od januára. „Vzájomný obchod medzi Slovenskom a Gruzínskom rastie, ale treba otvorene povedať, že jeho potenciál je zatiaľ nedostatočne využívaný,“ uviedol prezident.

Prečítajte si tiež

Švédsko a 23 ďalších krajín OBSE preveria porušovanie ľudských práv v Gruzínsku

Slovensko môže podľa neho Gruzínsku ponúknuť skúsenosti napríklad v oblasti zelených technológií, vodného hospodárstva či infraštruktúry a vyzval aj podnikateľov na väčšiu aktivitu v regióne.

V rámci rozvojovej spolupráce Slovensko podľa Pellegriniho realizovalo v Gruzínsku takmer 80 projektov v hodnote približne troch miliónov eur. Pripomenul tiež, že študenti z Gruzínska študujú na slovenských vysokých školách vďaka vládnym štipendiám. „V tomto roku dôjde k ďalšiemu navýšeniu týchto grantov,“ dodal.

+4 fotky

Návšteva kontroverzného prezidenta Gruzínskej republiky Michaila Kavelašviliho na Slovensku

Prezident SR zároveň poukázal na význam prepojenia regiónov. „Prepojenosť jednotlivých častí sveta je veľkou a rastúcou prioritou. Preto sa Slovensko spolupodieľa na európskej iniciatíve Global Gateway a naším záujmom je budovať infraštruktúru,“ vyhlásil s tým, že Gruzínsko má strategickú polohu na trase medzi Áziou a Európou, najmä v oblasti dopravy a energetiky.

Kavelašvili pozval slovenského prezidenta na návštevu Gruzínska a označil Slovensko za blízkeho partnera. Počas návštevy sa gruzínsky prezident stretne ešte s predsedom Národnej rady Richardom Rašim a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (obaja Hlas-SD).

+4 fotky

V Gruzínsku opäť protestovali proti zákonu o zahraničnom vplyve