Župám a mestám chýbajú kompetencie pre čerpanie eurofondov. Čo ale s malými obcami?

SLOVENSKO / Zverejnený dokument samosprávnych krajov a Združenia miest a obcí Slovenska rozvíril debatu o reforme verejnej správy. Jej základným poslaním je dokončiť dve desiatky rokov zastavenú decentralizáciu krajiny, teda presunúť právomoci zo štátu na obce, mestá a župy. S tým sa otvorila aj téma, či má Slovensko mať tisícky malých obcí, ako je tomu dnes. Nastáva totiž situácia, keď starosta okrem starostovania robí vlastne všetko.

​

"Samosprávy v posledných rokoch dokázali, že v krízovej situácie vedia podržať štát. Videli sme to počas covidu, videli sme to počas utečeneckej krízy, " opisuje predseda strany PS Michal Šimečka. "Veľmi dôležité, aby sme naozaj dali tú možnosť županom, mestám a regiónom, aby tie európske peniaze, tak ako to je v Poľsku, boli schopní čerpať, nie ako u nás," vyjadruje sa poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková (SaS).

Existujú aj malé obce s menej ako 500 obyvateľmi

"Ja sa osobne nebránim tomu, aby mali väčšie kompetencie. Máme veľké množstvo obcí na Slovensku, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov. Má zmysel, aby sa takéto obce samé spravovali," poznamenal Marián Kéry, poslanec NR SR za stranu Smer-SD. "Máme starostov, ktorí sú samí na úrade. Sami kosia a vyberajú dane," priblížil Andrej Danko, podpredseda NR SR. 

Kumulácia funkcií je nielen každodennou realitou, ale aj nevyhnutnosťou v jednej z najmenších obcí Banskobystrického kraja. Starosta je vo funkcii už šieste volebné obdobie. Keď nastúpil, žilo tu osemnásť obyvateľov, dnes je ich 33.

Nie je komu odovzdať úrad

Malá obec, malý rozpočet a minimum ľudí. Starosta tu pracuje len na symbolický úväzok a väčšinu úloh si zabezpečuje sám. Vraj má najnižší plat na Slovensku. Dokonca aj pokladničku si platí z vlastných peňazí. "Aj cintorín si riadim. Jarky sa čistia tak všetko okolo dediny. Máme požiarnu nádrž, no tak tam treba čistiť, porobiť," povedal Ľubomír Kvaka, starosta obce Poproč. Je už v dôchodkovom veku. Funkciu by rád odovzdal, no nemá komu. Myšlienke spájania obcí však naklonený nie je. "Podľa mňa by to už nebolo dobré, lebo väčšie mestá by si len pre seba hrabali a na dediny by asi kašlali," poznamenal Kvaka. 

Starostovia malých obcí sa obávajú aj straty identity či rovno likvidácie. Pritom v krajinách, ktoré si už prešli hĺbkovou reformou verejnej správy, majú mestské celky nie desiatky, ale desiatky tisíc obyvateľov.