Rodičia "večných bábätiek" bojujú o bezpečie. Nemocniciam chýbajú špeciálne lôžka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Obrovský ohlas vyvolala správa, že Národný ústav detských chorôb z vlastných zdrojov zakúpil tri špeciálne ochranné bezpečnostné postele pre svojich detských pacientoch so špeciálnymi potrebami. Rodičia sa tak pri hospitalizácii nemusia báť, že si ich deti ublížia. Zároveň však hovoria, že takéto deti sú po celom Slovensku, a špeciálne postele by mali byť samozrejmosťou v každej detskej nemocnici. Ich boj sa tak napriek tejto dobrej správe zďaleka nekončí.
Bábätká, ktoré vyrástli
Bábätko vložíte do uhradenej postieľky pre jeho bezpečie. Aj to sú mysľou bábätká. Hoci vyrástli, veľa sa hýbu, no neuvedomujú si, že môžu spadnúť, vypadnúť alebo si ublížiť. Zábrana im nestačí a rodičia im chcú dať priestor, ale aj bezpečie. A doma to riešia bezpečnostnými posteľami alebo takýmito domčekmi na spanie. "Ja jej vysvetlím, keď má ťažké poškodenie mentálne, že ostaň ležať a za 5 minút prídem. Ona tomu nerozumie," opísala Barbora Goňová, mama detí so špeciálnymi potrebami. "Deti sa často vedia fyzicky postaviť, ale mentálne sú na úrovni niekoľkomesačného bábätka a nemajú žiadny pud sebazáchovy," ozrejmil Peter Augustín, otec pacienta s mutáciou génu CDKL 5. "Deti majú často naozaj problém zaspať. Niekedy sú hore celé dni, celé noci," povedala Andrea Škovierová Dragušeková, mama Melinky a zakladateľka OZ Meli Beli.
Rodičia boli nútení vyrobiť špeciálnu posteľ
"Môj manžel musel aj doma vyrobiť takúto posteľ na spanie na noc, aby som sa ja mohla v pokoji vyspať, aby som sa nemusela báť, že dieťa nám odíde z domu, pretože my máme všade bezpečnostné zámky," opísala Barbora Goňová. "My sme boli doma nútení aj vyrobiť špeciálnu posteľ. Takú, ktorá sa dá uzamknúť, pretože človek nie je stavaný na to, aby mohol bdieť nonstop celú noc. Aj my si potrebujeme niekedy oddýchnuť a stačí malá nepozornosť a to dieťa si môže nepekne ublížiť," priblížila Škovierová Dragušeková.
Nemocniciam chýbajú bezpečné lôžka
Strach prichádza, keď hrozí hospitalizácia. V nemocniciach bezpečné lôžka chýbajú. "My matky sme naozaj museli byť nonstop s nimi. Nemohli sme ísť na toaletu," opísala Škovierová Dragušeková.
V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave pribudli tri nové bezpečnostné postele. "Obstarali sme ich v celkovej sume 75 515 eur," uviedla Dana Kamenická, hovorkyňa NÚDCH. Jedno lôžko je na detskej klinike, druhé na neurológii. "Je bezpečná v zmysle aj stability. Dieťa v nej môže byť aj postavené, môže chodiť, keď sa aj prebudí v noci alebo počas dňa, je nepokojné, neublíži si," opísala Miriam Kolníková, prednostka KDN NÚDCH.
Tretie lôžko je na detskej psychiatrii. "Je to dôstojný priestor. Dieťa má možnosť práve v bezpečnom priestore sa upokojiť bez toho, aby sme ho inými silami museli držať," ozrejmila Jana Trebatická, prednostka KDP NÚDCH.
Postele mali byť na Slovensku už dva roky
"Tieto postele by mali byť v každej nemocnici, pretože tieto deti sú po celom Slovensku," poznamenal Augustín.
Slovensko by pritom takýchto desať postelí vraj mohlo mať už dva roky. Po iniciatíve združenia Meli Beli a rodičov spolu s bývalou europoslankyňou Janou Žitňanskou mali prísť vďaka WHO. "Žiaľ, nenašli sa peniaze zo strany Slovenska na pomoc pri zaplatení DPH alebo CLA alebo odpustení tejto DPHčky," priblížila Jana Žitňanská, bývalá europoslankyňa. "Bohužiaľ, plánovaný projekt sa na Slovensku nakoniec neuskutočnil z dôvodu časového rámca prevádzky," znelo v stanovisku WHO na Slovensku.
Rezort odpísal, že štandardne nenakupuje vybavenie pre nemocnice a že záujem zisťoval WHO v súvislosti s utečeneckou krízou. "Z viacerých organizačných a systémových dôvodov však tento proces nebol zrealizovaný," znelo v stanovisku MZ SR.
Rodičia tak v iniciatíve pokračujú. "Jednoducho zase je to na nás, rodičoch špeciálnych detí, aby sme zase bojovali, aby sme prosili jednoducho ako všetko, ako terapie, ktoré potrebujeme navštevovať a jednoducho na to nemáme peniaze. Preto sme si musíme zakladať občianske združenia a žobrať od ľudí dve percentá," vyhlásila Goňová.