Horúčavy, suchá, búrky: samosprávy hľadajú spôsoby, ako sa prispôsobiť klimatickým zmenám
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Extrémne horúčavy, dlhodobé suchá, ale aj prívalové dažde, či ničivé búrky. To všetko sú už bežné prejavy klimatickej zmeny aj na Slovensku. Rôznymi spôsobmi by sa tomu mali prispôsobovať aj naše župy, mestá a obce.
Klimatické zmeny znižujú kvalitu našich životov, najmä obdobia extrémnych horúčav mnohí ľudia znášajú veľmi ťažko. No a samosprávam spôsobujú aj veľké škody. "Všetky tie dažďové záhrady, zelené strechy, zeleň v mestách - to všetko nám pomáha ochladzovať mestá, pretože to, čo vnímame najmä v lete sú tie tepelné ostrovy," uviedol prezident iCARI Branislav Siklienka.
Samosprávy sa môžu tváriť, že sa nič zvláštne nedeje, prípadne argumentovať nedostatkom peňazí. Sú však aj také, ktoré už na klimatické zmeny systematicky reagujú. "Dneska stojí ekocentrum Čunovo, revitalizujeme zámocké parky v Stupave v Malinove, ideme stavať bio-energetický kampus v Bernolákove," informoval bratislavský župan Juraj Droba.
Jedinečný projekt už štyri roky funguje v Partizánskom
Dvakrát za týždeň z 8-tisíc bytov zvážajú kuchynské zvyšky a ľudia, ktorí sa zapoja, majú nižší poplatok za komunálny odpad. "U nás 400 ton kuchynského odpadu, nekončí na skládke, nemení sa na metán, máme vlastnú kompostáreň. Toto nerobí nerobí nikto," priblížil primátor Partizánskeho Jozef Božik.
Ďalšou výzvou je budovanie vodo-zádržných opatrení - príklad z bratislavskej mestskej časti Ružinov. "Len za stočné z dažďovej vody, ktorá padá na chodníky platíme ročne pol milióna eur vodárenskej spoločnosti. Čiže, každý jeden projekt, ktorá namiesto toho, aby voda z dažďa stiekla do kanála, zostane v krajine, nám zároveň šetrí peniaze," uzavrel starosta Ružinova Martin Chren.