Slováci dostanú adresnú energopomoc. Parlament schválil kľúčový zákon

BRATISLAVA – Poslanci Národnej rady SR v stredu (1.10.) definitívne schválili v skrátenom legislatívnom konaní zákon o adresnej energopomoci. Nová legislatíva podľa vlády prináša spravodlivejší systém podpory a zabezpečí, že domácnosti na Slovensku nebudú ohrozené výkyvmi cien energií na svetových či európskych trhoch.

Predseda parlamentu a podpredseda koaličného Hlasu-SD Richard Raši ešte v piatok (26.9.) vyzdvihol, že zákon zaručí stabilitu aj v nasledujúcich rokoch. „Ani v roku 2026, napriek ťažkostiam, ktorým čelí Slovensko a Európa, nebudú naši občania cítiť, čo ceny energií môžu priniesť,“ zdôraznil. 

Čo sa zmení?

Zákon stanovuje podmienky vzniku a zániku práva na adresnú energopomoc, upravuje právne vzťahy pri jej poskytovaní a zároveň určuje práva a povinnosti zúčastnených subjektov. Na podporu budú mať nárok domácnosti, ktorých príjem neprekročí hranicu stanovenú nariadením vlády.

Pomoc bude poskytovaná buď prostredníctvom regulovanej ceny v elektroenergetike, plynárenstve či tepelnej energetike, alebo formou energopoukážok. O konkrétnej podobe podpory bude domácnosti elektronicky informovať Ministerstvo hospodárstva.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda SaS o energopomoci a dianí v parlamente

​Rozhodnutie môže domácnosť namietať

V prípade, že domácnosť energopomoc nezíska, môže rozhodnutie do 60 dní namietať – a to buď od momentu, kedy jej právo na pomoc vzniklo, alebo od doručenia energopoukážky, ak nesúhlasí s výpočtom jej hodnoty.

Podrobnosti určí vláda vo svojom nariadení. Stanoví napríklad druh pobytu, ktorý musí mať fyzická osoba na adrese odberného miesta, údaje potrebné na výpočet príjmu domácnosti a jej bonity, či pravidlá pre výpočet koeficientu veľkosti domácnosti. Údaje bude Ministerstvo hospodárstva získavať z nového registra odberných miest. Po spracovaní sa všetky informácie automaticky vymažú.

Opozičné pozmeňujúce návrhy odmietli

Parlament zároveň odmietol viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Poslanci Progresívneho Slovenska Ján Hargaš a Ivan Štefunko chceli, aby fyzické osoby mohli odmietnuť spracovanie svojich údajov – čo by znamenalo stratu nároku na pomoc v nasledujúcom roku. 

Navrhli tiež, aby ľudia mali možnosť požiadať o informáciu, v akom rozsahu boli ich údaje použité na vyhodnotenie nároku. Neúspešný bol aj návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý žiadal zavedenie stropu na prevádzkové výdavky súvisiace s energopomocou vo výške 3 %.

Opozícia dlhodobo kritizovala najmä databázu o príjmoch a majetku obyvateľov Slovenska. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) však ubezpečila, že dáta budú chránené a zmažú sa automaticky.

Vznikne totiž register, v ktorom budú informácie o adrese odberného miesta, spotrebe a distribučnej tarife. Ministerstvo bude čerpať informácie aj z katastra nehnuteľností, finančnej správy, zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne či ďalších inštitúcií oblasti energetiky. Stámiliónové náklady sa majú hradiť zo zdrojov Európskej únie.

Zákon nadobudne účinnosť 10. októbra tohto roka.