Slováci patria medzi najpracovitejšie národy v Európe, no dlhé hodiny v práci ešte nič nezaručujú

BRATISLAVA / Pracovné nasadenie Slovákov - priemerný týždeň dosahuje temer 38 hodín - nás radí nad európsky priemer a približuje k susedným krajinám ako Česko či Maďarsko. Zároveň však ukazuje, že dlhé hodiny ešte automaticky neznamenajú vyššiu produktivitu alebo spokojnosť.

Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že Slováci patria medzi najpracovitejšie národy v Európskej únii, keď priemerný pracovný týždeň dosahuje takmer 38 hodín. Práve preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako slovenské firmy využívajú potenciál svojich zamestnancov, a či neprišiel čas prejsť od jednoduchého „odrobenia hodín“ k efektívnejšej a inovatívnejšej práci. Táto otázka však úzko súvisí s transformáciou výroby na Slovensku, ktorá sa postupne
posúva od tradičnej montáže k inovatívnym výrobným procesom s vyššou pridanou hodnotou.

„Európa si nikdy nedala poriadnu šancu,“ hovorí Martin Vlachynský z INESS. „Robili sme analýzy, ktoré ukazovali zlyhania, ale nepohnuli sme sa ďalej. Za posledných 30 rokov sa točia debaty o byrokracii, energetike, zelenej politike a sociálnom štáte, no reálne zmeny neprichádzajú.“ Slovensko zatiaľ nehrá v regióne silnú rolu, čo vidno aj na nízkej účasti v eurovoľbách. Napriek tomu sa dejú pozitívne posuny. 

Skutočná sila priemyslu je v domácich firmách

Roky sme fungovali najmä ako priemyselný subdodávateľ – vyrábali sme podľa výkresov, dodržiavali termíny a tlačili na efektivitu. Tento model však postupne prestáva stačiť. Slovensko už nechce byť iba „montážna dielňa“. Mení sa celé vnímanie výroby, ktorá dnes znamená viac než len produkciu – ide o víziu, zmysel a schopnosť reagovať na globálne výzvy.

„Skutočná sila priemyslu je v domácich firmách s vlastným kapitálom,“ dopĺňa Libor Witassek zo Strojcaru. No problém je aj v tom, že mladí ľudia o strojárstve často nič nevedia, hoci záujem by bol. „Chýbajú nám mladí v technických odboroch, ale nie preto, že by ich to nezaujímalo, len o tom nemajú dostatok informácií,“ konštatuje Ľubomír Švec zo ŠVEC GROUP. Preto je dôležité začínať už na základných školách – ukazovať deťom a rodičom techniku, lámať predsudky a otvárať im dvere do moderného priemyslu. 

Výzvy digitálnej transformácie a udržateľnosti

S tým súvisia aj nové výzvy digitálnej transformácie a udržateľnosti. Umelá inteligencia a digitalizácia kladú na firmy vysoké nároky. „Nestačí len nakúpiť technológie,“ upozorňuje Lenka Sluková zo spoločnosti TECHNODAT. „Treba mať poriadok v dátach, procesoch a byť pripravený meniť spôsob práce.“
Udržateľnosť pritom nie je len trend, ale aj konkurenčná výhoda – pomáha znižovať ekologickú stopu a zároveň zvyšuje hodnotu pre zákazníkov. 

INOFEST 2025 – priemysel hľadá nové cesty 

O týchto zásadných témach sa bude diskutovať na 6. ročníku festivalu INOFEST, ktorý sa uskutoční 23. a 24. septembra 2025 na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave. Festival už po šiestykrát spojí priemysel, akademickú obec, startupy, samosprávy a firmy, ktoré chcú meniť priemyselný svet zdola.
Tento rok bude festival sústredený na inžinierstvo a výrobu – témy, ktoré sú kľúčové pre návrat dôvery v technické odbory a zmysluplné inovácie v dobe neustálej zmeny. Hlavné diskusie sa zamerajú na: 

● využívanie princípov Lean, Agile a Industry 4.0 vo výrobe,
● integráciu umelej inteligencie do výrobných procesov,
● potrebu vlastného výskumu a vývoja ako hnacej sily rastu,
● prepojenie techniky so záujmom novej generácie mladých ľudí,
● a dokonca aj na slovenské firmy v rýchlo rastúcom vesmírnom priemysle.

Budúcnosť slovenského priemyslu sa nerozhoduje v bruselských kanceláriách, ale v  regiónoch, vo firmách, na školách a medzi ľuďmi, ktorí sa neboja klásť otázky a hľadať nové riešenia. INOFEST je miestom, kde sa takéto rozhovory vedú otvorene, vecne a s cieľom hýbať priemyslom dopredu.