Ochranári oživili staré rameno Dunaja, prvý raz po 40 rokoch tadiaľ preplával čln

GABČÍKOVO / Vykopaním pôvodného ramena, patriaceho k pôvodnému korytu našej najživšej rieky sa naprávajú chyby z minulosti. Ochranári spoločne s ďalšími spoločnosťami oživili rameno starého Dunaja pri Gabčíkove. Revitalizácia sa uskutočnila v oblasti, kde z prírodného vodného režimu Dunaja prakticky nezostalo nič.

"Sme úplne prvá posádka, ktorá sa plaví týmto ramenom po možno 40-tich rokoch," uviedol predseda BROZ Tomáš Kušík. "A ak by sme tým na tomto mieste boli v júli minulý rok, tak v podstate by sme videli len súvislý porast," vysvetlila koordinátorka projektu Life Karolína Sobeková.

Dunaj - najživšia rieka v Európe

Žije v nej viac ako 100 druhov rýb. Pri Gabčíkove dnes oživili ďalšie jej mŕtve rameno. Obnove prvého bočného ramena v starom koryte Dunaja sa potešili nielen ryby, ktoré vďaka získali ideálne podmienky na rozmnožovanie.

"Celý ten náš Dunaj je prakticky do veľkej časti zregulovaný, prehĺbený kvôli plavebnej dráhe, takže tých plytkých miest je veľmi málo. Tá malá rybka keď sa vyliahane z ikry, ona potrebuje sa nadýchnuť vzduch, aby si naplnila ten plynový mechúr. Takže tá plytká voda je pre nich veľmi dôležitá," opísal Daniel Gruľa z Prírodovedeckej fakulty UK.

Ochranári takto prispeli aj k napraveniu škôd na prírode spôsobených ľudskou činnosťou

"V tomto priestore vodohospodárskymi zásahmi, alebo len zmenou prúdenia a hladiny vody z dôvodu prevádzky vodného diela," priblížil Kušík. Spoločne s vodohospodármi a rakúskym koordinátorom Via Donau z peňazí Európskej komisie spriechodnili 2074 metrov dlhé rameno. "Výkopy predstavili dokopy až 85000 kubíkov rôzneho materiálu z tohto priestoru práce trvali až 11 mesiacov, keďže niekoľkokrát nás veľká voda vyhnala," opísal Kušík.

"V tomto prípade nám to pomáha spolufinancovať aj ministerstvo životného prostredia. Spoločne aj s národným lesníckym centrom a spoločne s príručkou fakultou Univerzity Komenského. Vlastne realizujeme tieto aktivity na slovenskom úseku Dunaja," pokračovala Sobeková.

Vykopaný materiál museli poodvážať, aby sa záplavové územie nezmenšilo, keďže má význam pre protipovodňovú ochranu. "Ale následne to bude dotovať aj celú oblasť oveľa lepšie vodou aj do okolia. Tým pádom lepšie poraste napríklad ten les, ktorý sa tu snažíme obnoviť. Ten pôvodný porast," uzavrela Sobeková.