Správy z Grazu môžu v rodičoch vyvolať úzkosť. Psychologička radí, ako takúto tragédiu spracovať

BRATISLAVA / Po tragických udalostiach v rakúskom Grazi sa mnohí z nás pýtajú, ako vplývajú podobné správy na našu psychiku, aj keď sa nás bezprostredne netýkajú. Čo robiť, ak nás prepadne úzkosť a strach, a ako o tom hovoriť s deťmi? Na tieto otázky odpovedá psychologička Eva Klimová.

Stres a trauma: Hrozba pre každého?

"Bez ohľadu na to, či sme priamo alebo nepriamo dotknutí tragédiou, môže sa u nás objaviť poplachová reakcia organizmu, ktorá často vyústi do akútneho stresu," vysvetľuje psychologička. "Ak pretrváva, môže prejsť do chronickej stresovej poruchy. A u zasiahnutých a ich blízkych sa môže rozvinúť aj posttraumatická stresová porucha." Dôležité je, že takéto reakcie sa môžu objaviť u kohokoľvek, bez ohľadu na vnímavosť. Stačí, ak si správu o tragédii spojíme s nejakou vlastnou, aj menej závažnou, negatívnou skúsenosťou.

+11 fotiek

Grazom otriasla brutálna streľba na škole

​

Ako zvládnuť úzkosť, keď sme "len" svedkami?

Špeciálnu pozornosť si zaslúži širšie okolie, vrátane obyvateľov Slovenska a najmä rodičov. Ako spracovať informáciu o takejto tragédii v zahraničí? Mnoho rodičov každé ráno posiela svoje deti do školy a správy z Grazu v nich môžu vyvolať úzkosť. Čo teda robiť?

Overené informácie a pokoj: "V prvom rade potrebujeme prestať šíriť neoverené informácie, domnienky a fámy a preháňať situáciu," radí Eva Klimová. "Vychádzajme z toho, čo je jasné, a situáciu ani nekonšpirujme, ani nebagatelizujme. Je logické, že rodičia budú viac dbať na bezpečnosť svojich detí, ale školy sú na Slovensku nastavené tak, aby vedeli reagovať, keď sa niečo deje."

Školy a krízové plány:  Dôležité je, aby školy mali jasné krízové plány a nacvičené postupy pre rôzne situácie. "Tak ako sme v minulosti nacvičovali evakuácie, tak potrebujeme mať nacvičené aj takéto rôzne situácie," hovorí psychologička. "Je úplne jedno, či v škole horí, alebo tam prichádza útočník alebo niekde padne strop. Potrebujeme vedieť, ako sa v takej situácii zachovať."

​

Varovné signály u mladých: Ako ich rozpoznať a správne reagovať?

"Potrebujeme sa pozerať na to, či sa dieťa alebo mladý človek správa inak ako rovesníci," upozorňuje Eva Klimová. "Často bývajú viac uzatvorení, majú svoje špecifické skupiny, sťažujú sa napríklad na čítanie určitých tém, komunikujú prostredníctvom sietí s určitými ľuďmi." Je dôležité s dieťaťom komunikovať a zisťovať, o čo sa zaujíma. V prípade podozrenia je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. "Ale chcem povedať aj to, že nepotrebujeme zase robiť zbytočnú paniku, pretože akákoľvek odchýlka v správaní mladého človeka môže byť daná len tým, že má horšie obdobie alebo niečo prežil," dodáva.

Tragédia a psychika komunity: Ako sa s ňou vyrovnať?

Po tragédii nastáva stresová odpoveď organizmu v rôznych formách a závažnostiach. Postupne sa komunita začne upokojovať, ale môže tam zostať nedôvera, strach, narušené sociálne väzby a zvýšená podozrievavosť. Dôležité je, aby komunita začala fungovať čím skôr normálnym životom a stabilizovala sa. "Ak má niekto nejaký problém, tak aby dostal naozaj tú podporu, pomoc," zdôrazňuje psychologička. "Ak sa necítim dobre ako žiak v škole, tak mám školského psychológa. Ak sa necítim ako rodič, bezpečne môžem vyhľadať iného odborníka či už psychológa alebo psychiatra. Ale predovšetkým o tom potrebujem hovoriť, pretože ak si tieto veci nechávam vo vnútri v sebe, tak môže prísť k ďalšiemu poškodeniu môjho psychického stavu."

Prečítajte si tiež

Psychológ o streľbe na škole: Bude sa to diať častejšie, musíme sa viac starať o deti

​

Zmiernenie traumy a obnova pocitu bezpečia

"Začíname hneď na mieste psychologickou prvou pomocou, kedy sa snažíme človeka stabilizovať a zjednodušene povedané uzemniť, vrátiť do tela, vrátiť k bežnému fungovaniu," vysvetľuje Eva Klimová. Dôležité je dodržiavať a napĺňať základné biologické potreby: jesť, spať, piť, oddýchnuť si. Následne sa spracováva trauma na psychologickej rovine. V rámci komunity môže pomôcť vytvorenie svojpomocných skupín vedených odborníkmi.

Úloha médií: Minimalizovať paniku, poskytovať pomoc

Pri informovaní o tragédiách je dôležité, ako sú písané headliny. Ak prezentujeme situáciu tak, že pôsobí ešte tragickejšie alebo vyvoláva strach a obavy, má to negatívny dopad. Potrebujeme povedať, čo sa stalo a aké sú dôsledky, ale aj aká bola poskytnutá pomoc a ako sa pracuje s ľuďmi. "Bolo by fajn, keby napríklad médiá ukázali krízové linky, ukázali možnosti, kde sa ľudia môžu obrátiť aj na Slovensku, pokiaľ s nimi táto situácia vnútorne zatriasla," hovorí psychologička.

 Ako hovoriť s deťmi o tragédii?

"Potrebujeme sa porozprávať podľa veku detí," radí Eva Klimová. "Potrebujeme tú informáciu podať tak, aby to dieťa rozumelo na jeho rozumovej úrovni a potrebujeme povedať áno, niečo sa stalo. Bol tam človek, ktorý sa správal neprijateľne, čiže potrebujeme ukázať, že to správanie nie je vhodné. Nie je dobré. Áno, zasiahlo to veľa ľudí. Niektorí ľudia sú v nemocnici, niektorí ľudia žiaľ, zomreli a potrebujeme následne dať informáciu, že my sme tu v bezpečí." Dôležité je uistiť dieťa, že je v bezpečí a v prípade potreby sa môže obrátiť na učiteľov, riaditeľa alebo školského psychológa.

​