Slovenka ako prvá žena v histórii zvíťazila na jednej z najextrémnejších triatlonových súťaží

BRATISLAVA/HIMALÁJE / História v Himalájach je prepísaná a postarala sa o to Slovenka. Nikola Čorbová ako prvá žena v histórii zvíťazila v absolútnom poradí na jednom z najextrémnejších triatlonov sveta HimalayanXTri World Tour. Prezradila nám okrem iného aj to, ktorá slaná pochúťka, ktorú bežne nejedáva, ju v Himalájach najviac potešila.

Nikolu Čorbovú sme privítali v štúdiu Ranných novín. Rozhovor sa začal zhrnutím štatistík, ktoré opisujú, čo všetko musela v Himalájach prekonať na ceste za víťazstvom. 

Pozrite si, ako to vyzeralo na extrémnom triatlone v Himalájach:

+4 fotky

Nikola Čorbová triatlon Himaláje

Z rozhovoru s vytrvalostnou atlétkou​ vyberáme:

Bola to brutálna trať: 3,8 kilometra plávania v tme na jazere Fewa, 152 kilometrov cyklistiky s prevýšením 3700 metrov a 46 kilometrov horského behu s prevýšením 3100 metrov. Ako sa toto dá zvládnuť?

"Úplne v pohode, s ľahkosťou," usmiala sa Nikola.

Jednoduchá odpoveď. Ako si sa pripravovala na všetky tieto podmienky?

Všeobecne viac-menej tu v Bratislave. Sem-tam som zašla do Tatier alebo do Rakúska, do Álp, na skialp. A to bolo celé. Behala som po kopcoch a tak, motala som sa.

Čo bolo najnáročnejšie z tvojho pohľadu?

Ja som sa najviac bála plávania, lebo v tme to bolo pre mňa nepredstaviteľné, ale za mňa bolo všetko rovnaké, všetko malo niečo do seba. Slovo najťažšie by som nepoužívala, všetko bolo super. Nie, že jednoduché, ale mne to išlo a fakt som mala pocit, že tie krídla mám.

Mňa zaujalo tých 152 kilometrov cyklistiky - to máš skoro ako etapu na Tour de France. Vedela by si teda možno aj súperiť s profesionálnymi cyklistami?

Fú, to neviem, neviem povedať takto. Nepostavila som sa s nimi nikdy, ale s chalanmi určite nie a ženami neviem povedať.

No ale poďme k tomu výslednému času: 17 hodín a 8 minút, čo je nový ženský traťový rekord. Ty si porazila ale všetkých, aj mužov, ako sa to vôbec dá fyzicky zvládnuť v takých podmienkach poraziť naozaj vynikajúcich športovcov?

Neviem to takto. Jednoducho postavila som sa na štart, odštartovala som, užívala som si to a išlo to nejako plynulo a nebrala som, že či chlap, žena. Jednoducho som len išla za svojím cieľom a to bolo zabaviť sa, užiť si, popozerať si tú krásnu krajinu, všetko naokolo a cieľ bolo dostať sa do 4000 metrov nad morom a zazvoniť si na zvonci.

Aké boli tie pocity, keď si sa už dostala do toho cieľa a zazvonila na zvonci? Ty si vedela hneď, že si prvá? 

Nie. Ja som vedela, že som prvá žena, ale až hore na tomto zvonci. Ale potom sa ešte beháva ďalších 20 kilometrov naspäť. Dole mi povedali, že zvoním prvá. Som myslela, že sú predo mnou nejakí chlapi a neviem, kde som obehla niektorých. A vtedy ok, tak dobre, tak teraz to už nepustím, som si povedala a ja som išla priamočiaro dole za zlatou medailou.

Čo mňa vždy zaujímalo, čo strava, ako sa stravuje športovec?

Najmä gély, do toho nejaké tyčinky, Fanta, Cola a na 3500 až 4000 metrov nad morom mali jednu úžasnú vec a to boli čipsy. Normálne ich nejem, ale tam to bolo požehnané jedlo, slané.