Súd rozhodol, že správy medzi von der Leyenovou a Pfizerom sa mali zverejniť. Slovenskí europoslanci reagujú

LUXEMBURG / Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v kauze Pfizergate prináša nádej na väčšiu transparentnosť pri rozhodovaní eurokomisie. Spor sa týka rozsiahlej zmluvy na nákup vakcín proti COVID-19 a komunikácie medzi Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom.

Luxemburský Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v stredu rozhodol v ostro sledovanom prípade Pfizergate. Rozsudok hovorí, že Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy, ktoré si vymenila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová s riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Na rozhodnutie súdu reagujú aj slovenskí europoslanci

Kauza Pfizergate: O čo ide?

Celá kauza sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v histórii Európskej únie. O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a Albertom Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová, ktorá pracuje pre denník The New York Times (NYT). Európska komisia jej žiadosť zamietla s argumentom, že dané správy nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ a žiadali zrušenie rozhodnutia EK. Súd im v stredu vyhovel. Eurokomisia sa síce môže proti rozsudku odvolať, no aktuálne rozhodnutie vrhá tieň na jej doterajší postup.

Prečítajte si tiež

Podľa ŠÚKL sú vyjadrenia Kotlára o vakcínach nebezpečné. Odborníci zvažujú trestné oznámenie

​

Reakcie slovenských europoslancov

Slovenskí europoslanci majú na rozhodnutie SDEÚ rozdielne názory. Martin Hojsík (RE/PS) označil verdikt za "víťazstvo pre transparentnosť" a zdôraznil, že prístup k informáciám o rozhodovaní je kľúčový pre demokraciu. Dodal, že od EK očakáva vyvodenie zodpovednosti a zavedenie novej praxe v transparentnosti.

Milan Uhrík (ESN/Republika) vo svojom vyjadrení zašiel ešte ďalej a vyzval Ursulu von der Leyenovú na okamžité odstúpenie z funkcie. Označil prípad za "kolosálny škandál" a tvrdí, že jej pôsobenie na najvyššej pozícii v EÚ diskredituje celú inštitúciu.

Europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) žiada, aby šéfka EK predstúpila pred europarlament a predložila hĺbkovú správu k prípadu. "Ak nebude vyvodená žiadna zodpovednosť, Komisia stratí akékoľvek právo súdiť ktorýkoľvek členský štát vo všetkých kontextoch," uviedla. Dodala, že Európsky parlament by mal následne posúdiť, či nemohlo dôjsť ku korupcii a prípadne hlasovať o vyslovení nedôvery.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) upozorňuje, že kauza neprispieva k dôvere občanov v únijné inštitúcie. "Žiaľ, utajovanie skutočností, a to najmä v takýchto citlivých otázkach, neprispieva k dôvere občanov, na čo som od začiatku aj upozorňovala. Pretože práve dôvera občanov je kľúčová pre funkčnosť demokracie," povedala Lexmann.