Návrat do socializmu: Viac ako polovica Slovákov vníma túto éru pozitívne

SLOVENSKO / 17. november 1989 je dátum, ktorý si spájame s porážkou bývalého režimu. Možno vás však prekvapí, koľko ľudí si myslí, že sa vtedy žilo lepšie.

​Čo hovoria ľudia?

"Lepší ľudia boli, takí srdečnejší, pomáhali si viacej," hovorí okoloidúca. "A teraz? Tá nevraživosť, to je strašné," dodáva ďalšia. O dobe socializmu sme sa rozprávali s ľuďmi v uliciach Humenného a väčšina odpovedí potvrdila výsledky prieskumu. "Pozitívny obraz o živote za socializmu má v našej spoločnosti približne 65 percent ľudí," hovorí Nikola Richterová, komunikačná manažérka DEKK inštitútu. "Pracovali sme, podpísali sme zmluvu na desať rokov, že budeme v tej práci a dostali sme byt," tvrdí ďalšia opýtaná.

Prečítajte si tiež

Spomienky na 17. november: Ako to vyzeralo v slovenských mestách?

Opačné reakcie

Oveľa alebo určite horšie vnímala situáciu za socializmu približne desatina ľudí. "Dnešná doba? Tak samozrejme, že má výhody, lebo môžu mladí cestovať," reaguje okoloidúca. "Dajme tomu, že nemohli cestovať, teraz môžu, ale keď nemá peniaze, tak sedí doma," pridáva sa ďalší okoloidúci.

Práve ekonomický dôvod zohráva výraznú úlohu. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15-násobne a viacnásobne. Mladá generácia si názor na socializmus dotvára aj zo spomienok rodičov či starých rodičov. "Hodnotia to na základe spomienkového optimizmu. Boli vtedy zdravší, vitálnejší v tej dobe," objasňuje opýtaný.

Prečítajte si tiež

Slovensko si pripomína 17. november, napriek zrušenému voľnu dávajú mnohé inštitúcie deň voľna

Spomienkový optimizmus

Práve spomienkový optimizmus pretvára realitu do obrazu, ktorý nemusí mať pevný základ v reálnych zážitkoch. Na Slovensku existuje aj viacero múzeí, ktoré približujú éru bývalého režimu. "V našom múzeu sa každý nadchne nad tým, aké to bolo v tej dobe a všetky tieto predmety im pripomínajú tú dobu," vysvetľuje Jana Boberová, Múzeum v Stakčíne.

Dôvody, prečo cítia nostalgiu za socializmom, sú aj psychologické či spoločenské. "Medzi spoločenskými dôvodmi môžeme vidieť napríklad stratu prestíže povolania. To sa mohlo dotknúť napríklad baníkov, robotníkov či roľníkov, alebo učiteľov, ktorí po páde socializmu stratili svoje spoločenské postavenie," dodáva Richterová.

Podľa analytikov Slovensko teraz stojí na križovatke. Možno by bolo dobré súčasnú situáciu využiť ako impulz pre reformy. Príkladom by mohlo byť Estónsko či Fínsko.