Tribúni Novembra ’89: Dnešná nespokojnosť mladých pripomína revolúciu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Odvaha, spontánnosť študentov, prsty vztýčené do V a štrngajúce kľúče. To sú symboly Nežnej revolúcie, ktorá Slovákom priniesla slobodu. Hlavní protagonisti novembra 89 boli Milan Kňažko a Ján Budaj. Tvrdia, že to boli historické kľúčové momenty. Preto kritizujú, že dnes nie je plnohodnotný sviatok, aj s pracovným pokojom.
Nežná revolúcia, ČSSR, november 1989
Túžba bola nezastaviteľná
Milan Kňažko a Ján Budaj boli najvýraznejšími tvárami Nežnej revolúcie. Na tribúne pred obrovským davom ľudí stáli v podstate nepretržite. Túžba po dosiahnutí slobody bola nezastaviteľná.
"Študenti boli predovšetkým rozbuškou toho celého. Bol ostrý štrajk a divadlá štrajkovali šesť týždňov, ale predovšetkým tí ľudia na námestiach spôsobili to, že sa to podarilo, " vyjadruje sa tribún z 17. novembra Milan Kňažko.
"Tu už začala trochu presvitať nádej a ľudia mali pocit, že už sa musíme s tým nejakým spôsobom vysporiadať a začali už rozmýšľať o tom, že tieto ostnaté drôty musia zmiznúť, " hovorí odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš.
Generálny štrajk a strihanie plotu
Tak sa aj stalo. Nastal generálny štrajk a v decembri už tisícky ľudí ostnatý plot strihali. Hraničiari už proti nim nemali silu zasiahnuť. A nakoniec vzniklo srdce z ostnatým drôtov.
"Je to zmes emócií - takých obáv, strachu, ale aj nádeje a odvahy zároveň, " pokračuje Demeš.
Celospoločenské odhodlanie bolo obrovské
"Kľúčový moment bolo zrušiť článok o vedúcej úlohe komunistickej strany, ktorý bol v Ústave. No a nabralo to potom rýchly spád. Ľudia chceli slobodné voľby, " dodáva Demeš.
"To, že prišli tam ľudia, ktorí boli ešte včera vystrašení otroci, z ktorých sa zrodil sebavedomý občan samostatnej Slovenskej republiky. To bol proces, ktorý bol úžasný, " opisuje ďalší tribún z 17. novembra Ján Budaj.
"Práve táto okolnosť, že bola revolúcia nežná, prináša možnosť väčšieho spájanie sa našej spoločnosti, " vysvetľuje politológ z katedry politológie Trenčianskej univerzity A. Dubčeka Miroslav Řádek.
"Ak niekto vytvára sentiment za neslobodu, tak to považujem za niečo zvrátené, " opisuje ďalší tribún z 17. novembra Ján Budaj.
Spoločné črty s dneškom
Hlavný aktér Nežnej revolúcie ale vidia spoločné črty z udalosťami z Novembra ´89 aj v aktuálnej situácii, kedy mladí ľudia tiež dávajú jasne najavo svoju nespokojnosť. Až sa hovorí o kriedové revolúcii.
"Je to obdivuhodné. A znovu to len potvrdzuje, že pravda je vždy silnejšia, aj keď má v rukách iba kriedu, " dodáva Budaj.
A ostro nesúhlasia ani s tým, že 17. november nie je dňom pracovného pokoja.
"Je to arogancia. Je to pľuvanec všetkým tým ľuďom, ktorí tu mrzli po víťazstve nad nacizmom. Toto je druhý významný deň. Nič významnejšie sa v našich dejinách za posledných 100 rokov neodohralo, " ukončuje Milan Kňažko.