Deň Európy: Čaputová, Matovič a Kollár podpísali spoločné vyhlásenie, podporili EÚ aj NATO

Deň Európy: Čaputová, Matovič a Kollár podpísali spoločné vyhlásenie, podporili EÚ aj NATO

BRATISLAVA / Pri príležitosti Dňa Európy prezidentka Zuzana Čaputová, predseda NR SR Boris Kollár a predseda vlády Igor Matovič dnes na Bratislavskom hrade slávnostne podpísali spoločné vyhlásenie. Zároveň si aj slovenskí europoslanci pripomínajú 70. výročie Schumanovej deklarácie. Kedysi francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman 9. mája 1950 vyslovil myšlienku vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

Podpisom spoločného vyhlásenie premiér Matovič, prezidentka Čaputová a predseda parlamentu Kollár vyjadrili tak spoločnú vôľu, zodpovednosť a záväzok spolupracovať pri výkone jednotnej a zodpovednej zahraničnej, európskej a bezpečnostnej politiky SR s cieľom posilniť politický konsenzus v týchto oblastiach.

"Som rada, že sa tak stalo v deň, keď oslavujeme mier a jednotu. Dali sme jednoznačne najavo, že nám záleží na jednotnej zahraničnej politike, jednotnej európskej politike a jednotnej bezpečnostnej politike," vyjadrila sa podpísaní deklarácie prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa premiéra Matoviča sa už nesmie stať, že poprední ústavní činitelia budú vystupovať nejednotne. Tiež pripomenul, že referendum o vstupe do EÚ bolo jediným platným na území Slovenska. "Mohli sme sa hrajuškať na vlastnom piesočku, ale dobrovoľne sme sa rozhodli, že budeme súčasťou európskeho projektu," zdôraznil premiér s tým, že práve EÚ garantuje mier v Európe viac ako 75 rokov. "Diplomacia je o symboloch, aké vyšleme, také sa nám vráti. V minulosti o Slovensku hovorili, že sme malí. Keď sa budeme tváriť ako malí, tak to, čo vyšleme, to sa nám aj vráti," dodal predseda parlamentu Kollár a zdôraznil, že Slovensko by si malo brať príklad z krajín, ktoré sú síce malé, ako napríklad Luxembursko, Dánsko či Fínsko, no ich hlas je v EÚ počuť.

Schumanova deklarácia

Deň Európy si pripomínajú aj slovenskí europoslanci, a to Schumanovou deklaráciou. Vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vyslovil vo svojom prejave 9. mája 1950 myšlienku vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorého členovia by spoločne riadili produkciu týchto komodít. Táto myšlienka sa stala ideou, ktorá viedla k neskoršiemu založeniu Európskej únie.

 Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (PS/Spolu, EPP) je dnes myšlienka európskej integrácie rovnako dôležitá, ako po 2. svetovej vojne. Podobné názory zdieľajú aj eurospolanci Monika Beňová (Smer-SD, S/D) a Ivan Štefanec (KDH, EPP).

"Schumanova myšlienka európskej integrácie je dnes aktuálna rovnako ako po druhej svetovej vojne. Schuman chcel spájať krajiny a ľudí, chcel, aby sa povojnová obnova v Európe uskutočnila prostredníctvom spolupráce. Dnes sa musíme usilovať o to isté v čase koronakrízy," povedal Vladimír Bilčík.

"V dnešných časoch pandémie sú symbolom tejto solidarity predovšetkým všetci tí, ktorí nám v prvej línii pomáhajú krízu spôsobenú vírusom SARS-CoV-2 zvládnuť a prekonať. Viac ako kedykoľvek predtým sa ukazuje dôležitosť vzájomnej koordinácie a prehlbovania spolupráce v Európe," vyjadrila sa europoslankyňa Beňová.

Vznik ESUO

Prejav Roberta Schumana nakoniec viedol k vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. To formálne vzniklo 18. apríla 1951, svoju činnosť začalo vykonávať 23. júla 1952. Obchodné spoločenstvo položilo dôležitý základ pre neskorší vznik Európskej únie, ktorá sa do svojej dnešnej podoby začala postupne formovať od roku 1958.

Spoločné vyhlásenie pri príležitosti Dňa Európy

My, traja najvyšší ústavní činitelia – prezidentka Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky – sme sa dnes pri príležitosti Dňa Európy zišli, aby sme vyjadrili našu spoločnú vôľu, spoločnú zodpovednosť a záväzok spolupracovať pri výkone jednotnej a zodpovednej zahraničnej, európskej a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky.

Slovenská republika je slobodný, suverénny a demokratický štát. Sme členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Naše členstvo v týchto organizáciách bolo našou slobodnou voľbou. Je vyjadrením našej príslušnosti k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany základných ľudských práv a slobôd, dodržiavania medzinárodného práva, a tiež solidarity a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri.

Naše členstvo v EÚ a NATO je najlepšou cestou pre úspešné, prosperujúce, sociálne spravodlivé a bezpečné Slovensko. Je našim strategickým a životným záujmom, aby sme toto členstvo a výhody a povinnosti s ním spojené ďalej rozvíjali.


Platí to osobitne v čase, kedy spoločne s inými krajinami čelíme vážnym výzvam, vrátane porušovania medzinárodného práva, nerešpektovania suverenity štátov, ako aj dopadov klimatickej zmeny. Aktuálna pandemická hrozba a jej ekonomické a sociálne následky nám okrem dôležitosti spolupráce pripomínajú aj nutnosť urýchliť transformáciu našej ekonomiky. Je evidentné, že tieto výzvy dokážeme zvládnuť len spoločným úsilím, koordináciou a spoluprácou s našimi partnermi a spojencami.

Sme konfrontovaní s rastom extrémizmu, populizmu a  nedôvery v štát či európske inštitúcie. Spochybňované sú aj spoločné hodnoty, a tiež záväzky, ktoré sme dobrovoľne prijali. Spoločenský konsenzus je oslabovaný aj cieleným šírením dezinformácií a propagandy. O to vážnejšia by bola absencia zahranično-politického konsenzu o zásadných a hodnotových otázkach našej zahraničnej a európskej politiky.

Na základe spomenutých skutočností my, traja najvyšší ústavní činitelia, vyhlasujeme, že budeme spoločne:
  • pracovať na posilnení zahranično-politického konsenzu. Budeme konať, presadzovať naše záujmy a komunikovať jasne a jednoznačne o našich prioritách, rozhodnutiach a dosiahnutých výsledkoch tak, aby nevznikali pochybnosti o našom zahranično-politickom smerovaní či o hodnotách, ktoré vyznávame. A to rovnako doma, ako aj v zahraničí, aby bolo Slovensko aj naďalej vnímané ako zodpovedný a predvídateľný partner. V tejto súvislosti budeme venovať zvýšenú pozornosť a aktívne predchádzať šíreniu dezinformácií a propagande;
  • aktívne a otvorene vystupovať pri obrane hodnôt slobody a demokracie, pri ochrane právneho štátu a dodržiavania medzinárodných pravidiel, vrátane ochrany suverenity i územnej celistvosti štátov, a budeme dbať o to, aby sa tieto princípy stali kľúčovým kritériom pri presadzovaní záujmov SR v bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahoch;
  • aktívne napĺňať záujmy Slovenskej republiky a jej občanov v Európskej únii a hľadať partnerov na ich spoločné presadzovanie, na základe zdieľaných hodnôt, cieľov a záujmov;
  • presadzovať, aby sa európske politiky stali súčasťou domácich politík a aby sa záujmy Slovenska uplatnili ako priority štátu vo vzťahoch s inštitúciami EÚ a európskymi partnermi;
  • presadzovať zachovanie základných európskych slobôd pre našich občanov, osobitne slobodný pohyb osôb, tovarov a služieb a dodržiavanie spoločných pravidiel v súlade s princípom solidarity a zodpovednosti všetkých členov EÚ;
  • podporovať taký rozpočet Európskej únie a kroky, ktoré nám umožnia transformáciu na modernú ekonomiku, šetrnú voči životnému prostrediu, založenú na inováciách a moderných technológiách, pri zachovaní konkurencieschopnosti a ďalšieho rozvoja našej infraštruktúry;
  • aktívne spolupracovať v rámci krajín V4. Hlavným kritériom nášho pôsobenia sa stane podpora presadzovania záujmov SR a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ;
  • presadzovať, aby Slovenská republika plnila záväzky kolektívnej obrany NATO v zmysle princípu spojeneckej solidarity;
  • podporovať myšlienku posilnenia európskej bezpečnosti a obrany, pri zachovaní NATO ako hlavného piliera našej bezpečnosti a kolektívnej obrany;
  • prijímať také rozhodnutia a opatrenia, ktoré udržia stabilitu a predvídateľnosť obranných výdavkov, s ambíciou dosiahnuť ich objem a udržateľnosť na úrovni 2 % HDP v roku 2024, a zároveň zaistiť transparentnosť a efektívne využívanie týchto zdrojov;
  • dbať o to, aby pri všetkých rozhodnutiach, vrátane ekonomických činností, a pri zahraničných investíciách na Slovensku, bolo zásadným kritériom zaistenie a udržanie bezpečnosti Slovenska, jeho občanov a infraštruktúry;
  • presadzovať, aby boli pripravené a schválené nové strategické dokumenty Slovenskej republiky, osobitne nová bezpečnostná stratégia a obranná stratégia.

Zdroj: noviny.sk/sita

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:00 Noviny TV JOJ
05:40 Krimi
06:15 RANNÉ NOVINY
05:55 Kixšou
06:20 POLICAJTI V AKCII
07:30 Panelák VII.
06:05 Prvé oddelenie II.
06:20 Prvé oddelenie II.
06:40 Dovidenia, stará mama! II.
06:00 Rozprávanie o víle Amálke
06:05 Bob staviteľ
06:20 Rev a motoroví miláčikovia I.
05:40 Tajemství úspěchu
07:40 Psí poslání
09:35 Hluboká voda