Kampane sa vrhli aj na banky: Nad spasiteľskými riešeniami odborníci krútia hlavou

BRATISLAVA / Politická kampaň plná populizmu nešetrí ani bankový sektor. Volební kandidáti chcú hypotekárnu krízu riešiť spôsobmi, ktoré na prvé počutie síce znejú dobre, ale viaceré nápady sú podľa odborníkov ekonomické nezmysly.

Vychádzam z banky - v jednej ruke plná peňaženka, v druhej papier o splatení hypotéky. Ešte by mohol aj nejaký pečený holub z neba spadnúť. No, žiaľ, reálny svet funguje trochu inak. A to, verte či neverte, aj v časoch predvolebnej kampane.

Keď sa ale pozriete iba na sociálne siete, vyzerá to tak, že máme k blahobytu veľmi blízko. Stačí keď sa s nami "zlé" banky podelia. "Banky na Slovensku budú musieť výrazne prispieť na zníženie splátok hypoték ľudí! V prvom polroku 2023 dosiahli historicky najvyšší čistý zisk neuveriteľných 565 miliónov eur," uviedla strana Smer na svojej sociálnej sieti. K téme hypoték sa na sociálnej sieti vyjadril aj poslanec Tomáš Taraba: "Vyzývame vládu a chceme to urobiť aj na mimoriadnej schôdzi, aby okamžite prišla s mechanizmom, kedy banky budú motivované, aby pomohli predovšetkým tým v sociálnych vrstvách, strednej triede, nižšej strednej triede, ktorá si zobrala hypotéku."

No situácia nie je taká jednoduchá

Analytik INESS Martin Vlachynský tvrdí, že centrálne banky živili a kŕmili populistické balíčky sociálnych politikov naprieč celou Európou. To viedlo k nárastu inflácie, a to viedlo k vysokým úrokom. Zisk slovenských bankách je pre fungovanie štátu nevyhnutný. Navyše je v porovnaní so zahraničím podpriemerný. "Jeho pokles by bol zlou správou pre ekonomiku aj ľudí, keďže banky sú kľúčové pre rozvoj našej ekonomiky tým, že financujú takmer dve tretiny slovenského hospodárstva," vysvetľuje Daniela Gilányi, PR manažérka Slovenskej bankovej asociácie.

Smer a SNS zrejme mysleli na bankový odvod, ktorý na Slovensku nie je novou myšlienkou. Časť zisku by banky odvádzali do štátneho rozpočtu. Experti ale upozorňujú, že by to bumerangovo nechali zaplatiť klientom. "Tieto zvýšené náklady cez bankový odvod budú mať snahu aspoň čiastočne nahradiť cez iné výnosy," povedal finančný analytik Maroš Ovčarik.

Éterom sa šíril aj ďalší nápad

Člen strany Republika Miloš Sušarský na sociálnej sieti tvrdil, že najrýchlejším a rozpočtovo nenáročným riešením je legislatívne zaviazať banky predĺžiť dobu splácania hypotéky, ak o to klient požiada. Na trhu by to spôsobilo ďalšiu neistotu. A to kvôli splátkam klientov v ozaj hlbokom dôchodku. "Aby sa nestalo, že ľudia budú splácať hypotéky do 80. alebo 90. rokov," dodal Ovčárik.

Azda najbizarnejší nápad je centrálne stanovenie maximálnych úrokov. To by už bol vážny zásah do fungovania štátnej ekonomiky. Problémov je tu viacero. Tak napríklad, nie je to možné. "Národná banka Slovenska nemá v právomoci určovať výšku úrokových sadzieb komerčným bankám. Na to, aby sa to zmenilo, by sa musel zmeniť aj zákon," vysvetľuje hovorkyňa NBS Dominika Duchová

Ak by to aj parlament umožnil, situácia by bola ešte horšia. Zaplatiť by to musel buď štátny rozpočet. "Slovensko má ešte stále relatívne čerstvú skúsenosť s tým, že štát musel banky oddlžovať a poskytnúť na záchranu bánk viac ako 100 miliárd ešte slovenských korún," povedal Ovčárik. Valachovský dodáva, že táto situácia nemá nejaké jednoduché riešenie. Tie peniaze na trhu reálne stoja viac. Národná banka, ministerstvo financií a Slovenská banková asociácia už vytvorili pracovnú skupinu, ktorá sa má zvyšovaniu úrokov venovať.