Jasno
Bratislava
Agáta
5.2.2023
Slovensko čakajú predčasné voľby 30. septembra. Prvým krokom bude zmena ústavy
Zdielať na

Slovensko čakajú predčasné voľby 30. septembra. Prvým krokom bude zmena ústavy

BRATISLAVA / Slovensko čakajú predčasné voľby 30. septembra. Dohodli sa na tom lídri bývalej štvorkoalície po nedeľnom (22. január) rokovaní. Prvým krokom bude zmena ústavy, o ktorej poslanci začnú rokovať v utorok, 24. januára. Premiér Eduard Heger garantoval podporu 90-tich poslancov.

"Predčasné voľby budú 30. septembra," vyhlásil Eduard Heger (OĽaNO), poverený riadením vlády. "Je načase ukončiť toto doťahovanie," povedala predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. "Skorší termín nebol v hre, aby ho vedela vládna koalícia podporiť," uviedol predseda strany SaS Richard Sulík. Bývalí koaliční partneri v nedeľu, 22. januára, oznámili podľa nich už definitívne rozhodnutie. Aby sme sa k predčasným voľbám dostali, potrebné je novelizovať ústavu tak, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie uznesením v parlamente. "K zmene ústavy dôjde tak, aby volebné obdobie mohlo byť skrátené uznesením. Aby toto uznesenie bolo platné, potrebujeme 90 poslancov," pokračoval Heger. "Úplne definitívne to bude vtedy, keď Mária Kolíková tento text napíše a rozpošle ho kolegom," doplnil Sulík. "Trváme na tom, aby tam bolo čo najjednoduchšie riešenie pre možnosť urobiť predčasné voľby," uviedla exministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Poslankyňa za SaS Mária Kolíková už text napísala a rozposlala bývalým kolegom. O zmene ústavy sa tak začne rokovať v utorok, 24. januára. Bývalá koalícia vraj 90 hlasov má. "Klub OĽaNO podporí, Sme rodina tiež podporí a aj SaS. Volal som s Borisom Kollárom, keďže nebol prítomný na rokovaní," povedal Heger. "Podporím ústavný rámec, ktorý nám umožní predčasné voľby," oznámil predseda strany Spolu Miroslav Kollár. Súčasťou zmeny je aj podmienka OĽaNO posilniť aktuálny volebný systém a zabetónovať jeden volebný obvod. S návrhom prišiel paradoxne Igor Matovič, ktorý kedysi viac obvodov podporoval. "K zmene volebného systému môže prísť len s podporou 90-tich poslancov," upozornil Heger. "Je to smiešne, že najväčší demokrat, ktorý chcel vytvárať osem volebných obvodov, sa dnes bojí, že by to niekto náhodou spravil tak, ako on chcel," vyjadril sa predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

"Aby to nebolo ako v Maďarsku, že jedna strana rozhodne a zmení to," varovala Remišová. "Viaceré strany súčasnej vládnej koalície a menovite OĽaNO a Igor Matovič boli zástancami rozbitia volebného obvodu," povedal politický komentátor Sme Peter Tkačenko. V prípade, ak parlament schváli zmenu ústavy, nasledovať bude druhý krok. Na vyvolanie predčasných volieb bude treba schváliť uznesenie a opäť bude potrebných 90 hlasov. Tam už ale môže zamiešať karty opozícia. "V prípade, ak bude schválená novela ústavy a ja pevne verím, že áno. Ale potom pri návrhoch o skrátení volebného obdobia Hlas podá návrh, aby predčasné voľby boli. Myslím si, že to vychádza na 24. júna," vyhlásil Pellegrini. Poslanci by mali zmeniť ústavu už v utorok, 24. januára. Čo sa týka návrhu na skrátenie volebného obdobia, o tom by mali hlasovať ešte tento týždeň.

​Na Slovensku budeme mať ďalších osem mesiacov vládu, ktorá nemá dôveru a ani väčšinu v parlamente

Politické karty sa rozdajú nanovo. Strany budú mať plných osem mesiacov na predvolebnú kampaň. Koalícia totiž prezidentke nevyhovela a voľby budú až na jeseň. Podľa politológa strany uprednostnili vlastný záujem. "Niektorí politici ešte nie sú zaradení, nevedia na akých kandidátkach, ktorých strán budú kandidovať, niektoré sa ešte len budú pripravovať a zbierať podpisy," vysvetlil politológ Radoslav Štefančík. Je v tom vraj aj ďalší kalkul. "Dostanú ešte ďalší príspevok za voľby v roku 2020," doplnil politológ. Septembrový termín v praxi znamená, že od vyslovenia nedôvery až po deň D bude takmer desať mesiacov vládnuť garnitúra bez dôvery Národnej rady. "Niektoré právomoci vôbec nemá, na výkon niektorých právomocí potrebuje predchádzajúci súhlas hlavy štátu a niektoré právomoci môže vykonávať v plnom rozsahu," uviedol ústavný právnik Vincent Bujňák.

Ľudovo sa hovorí, že taká vláda môže len svietiť a kúriť. Zásadné veci vláda prijímať pritom nemôže ani so súhlasom prezidentky. Ak by napríklad Slovensko chcelo poslať významný objem vojenskej pomoci Ukrajine, za súčasných okolností sa to podľa ústavného právnika nedá. "Dnes nevieme povedať, čo je zásadná otázka zahraničnej alebo vnútornej politiky, ústava to hovorí všeobecne. Je tam stav veľkej právnej neistoty," doplnil Bujňák. Rieši sa to tak, že sa pre istotu všetko posiela na schválenie hlave štátu. Tá má momentálne posilnené právomoci. Ani stanovený termín predčasných volieb nie je pre vládu bianko šek, že si ministri dovtedy stoličky udržia. Prezidentka môže kedykoľvek zakročiť.

"Aj v tom prechodnom období potrebujeme riadenie štátu, ktoré bude čo najprofesionálnejšie. V prípade zásadných zlyhaní vlády v tomto období, som pripravená jej kedykoľvek odňať poverenie a na zostávajúci čas do volieb menovať úradnícku vládu," vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. "Ak by prezidentka menovala svoju vládu, ktorá nebude mať podporu, mohla by Slovensku viac uškodiť. Navyše by musela byť vymenovaná každých tridsať dní nanovo. Pani prezidentka je preto spokojná s akýmkoľvek dátumom," uzavrel politológ. Politológ zároveň vystríha, že pri osem mesiacov dlhotrvajúcej kampani sa môže stať, že sa ako v minulosti budú pred voľbami prijímať populistické a drahé opatrenia.

Súvisiace články

Najčítanejšie