Podľa Viskupiča je zmena pravidiel provizória "zásadným posilnením pozície strany Smer"

Prekvapivé zmeny v rozpočtovom provizóriu

Jedným z najväčších prekvapení bol pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel na poslednú chvíľu a mení pravidlá rozpočtového provizória. Doteraz platilo pravidlo "jednej dvanástiny", čo znamenalo, že v prípade neschválenia rozpočtu sa mohli mesačne vynakladať výdavky len do výšky jednej dvanástiny rozpočtu z predchádzajúceho roka.

Poslanec Zdenko Svoboda (Hlas-SD) túto zmenu obhajoval s tým, že sa netýka len súčasnej vlády, ale aj budúcich. "Naším cieľom je vyhrať parlamentné voľby a byť súčasťou nejakej vládnej koalície, takže tu neplatí ten naratív, že chceme nejako minúť peniaze len v priebehu prvých deviatich mesiacov. Naopak, chceme vládnuť a preto sa musíme správať zodpovedne," uviedol. Podľa Svobodu ide o "poistku", ktorá reflektuje situáciu a potrebu flexibilného čerpania financií najmä z Plánu obnovy, kde financovanie neprebieha mesačne, ale kvartálne. Zmena má zabrániť ohrozeniu projektov, ako je napríklad výstavba nemocníc. Dôležité je, že strop výdavkov zostáva nezmenený.

Prečítajte si tiež

Huliak: Túto vládu budem držať, aj keby ma to stálo život. Podporí aj rozpočet

Marián Viskupič (SaS) s takouto argumentáciou zásadne nesúhlasí. Zmena pravidiel provizória je podľa neho "zásadným posilnením pozície strany Smer" na úkor ostatných koaličných partnerov. "Minister financií sa v prípade provizória stane skutočným hegemónom rozpočtu," vyhlásil Viskupič. Viskupič vidí za týmto krokom aj prípravu na prípadné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý by mohol označiť rozpočet za protiústavný.

Ústavná povinnosť vs. praktická realita

Ďalšou spornou oblasťou je predloženie vyrovnaného rozpočtu, čo vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

Zdenko Svoboda argumentoval, že predložiť vyrovnaný rozpočet nie je v súčasnosti reálne. "Znamenalo by to zníženie sociálneho rozpočtu, proaktívnej rodinnej politiky – mínus nejakých 7 miliárd, tak by sa to dotklo každého jedného občana," vysvetlil. Koalícia podľa neho nechce "klamať voličov" a strácať čas zbytočnými debatami. 

Marián Viskupič trvá na tom, že koalícia mala ústavnú povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. "To nie je nejaké šetrenie času. Mali ste predložiť vyrovnaný rozpočet, aby ukázala koalícia, na čo máme. A potom máte prísť s tým pozmeňovacím, kde poviete, že na toto už síce nemáme, ale ako vláda to považujeme natoľko dôležité, že si na to, vážení občania, požičiame," povedal Viskupič. SaS už podala na Ústavný súd žiadosť o vysvetlenie, či bola úniková doložka využitá správne. Konkrétne kritizoval zaradenie všetkých obranných výdavkov do tejto doložky, hoci podľa neho nespĺňajú podmienky "náhlych, mimoriadnych a neočakávaných" výdavkov. Svoboda k tomu uviedol, že Ústavný súd nemá konkrétnu lehotu na vyjadrenie a koalícia postupovala v súlade so zákonom.

Rozpočet sa prerokoval prirýchlo

Viskupič kritizoval aj rýchlosť, s akou sa rozpočet prerokováva. "Prvýkrát za 31 rokov existencie Najvyššieho kontrolného úradu mali 48 hodín na vyjadrenie," poukázal a dodal, že sociálni partneri mali na preštudovanie 700-stranového materiálu len 23 hodín.

Svoboda pripustil, že materiál videl prvýkrát deň pred rokovaním, no ako člen zdravotníckeho výboru sa zameral na kapitolu zdravotníctva a zvyšok nechal na kolegov a vysvetlenia Ministerstva financií. "Je normálne, že ani jeden z nás nemôže obsiahnuť taký rozsiahly materiál a nijako si ho detailne naštudovať," povedal.

Slovensko na okraji priepasti?

V diskusii zazneli aj silné slová o stave verejných financií a ekonomických prioritách.

Marián Viskupič poukázal na výrazný nárast príjmov štátu. "Príjmy štátu budú o 11 miliárd vyššie. Ľudia, firmy zaplatia o 11 miliárd viacej ako v dvadsiatom treťom. Vy im potichu veľmi veľa zoberiete veľké miliardy a nahlas a im niečo drobné vrátite," tvrdil Viskupič. Upozornil, že súčasná vláda vygeneruje vyše 30 miliárd nového dlhu, čo je tretina celkového dlhu Slovenska za 33 rokov.

Viskupič nesúhlasil so Svobodovým tvrdením, že vláda nezvyšuje dane, a vymenoval nové transakčné dane, dane zo sladených nápojov, zvýšené odvody a poplatky. Slovensko sa podľa neho dostalo na "okraj priepasti" a minulo fiškálny priestor na prípravu na budúcu krízu.

Zdenko Svoboda argumenty opozície vnímal ako nepríjemné, ale trval na tom, že hovorí o faktoch. "Zdedili sme nejaké verejné financie, nejaký dlh. Ten sa musí financovať, musí sa refinancovať za vyššiu úrokovú sadzbu," uviedol. Zároveň poukázal na to, že Slovensko má stále nižšiu úrokovú sadzbu ako niektoré západoeurópske krajiny.