Analýzy 24: Môžem zhodnotiť, že toto je najslabšia Ficova vláda, vyjadril sa Horecký
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Témy kultúry, fungovania Fondu na podporu umenia či pripravovaných zmien vo volebnom zákone rozdelili poslancov koalície a opozície. V diskusnej relácii Analýzy 24 o nich debatovali poslankyňa Paula Puškárová (Hlas-SD) a poslanec Ján Horecký (KDH). Diskusia sa postupne dotkla protestov v kultúrnej obci, fungovania vlády, prihlášok na stredné školy, eurofondov aj plánovanej zmeny volebného obdobia samospráv.
Kritika situácie v kultúre
Na otázku, či má ministerka dôveru koaličnej strany Hlas, reagovala Puškárová pomerne kriticky. „Určite si aj v Hlase sociálna demokracia myslíme, že fungujúci rezort takto nevyzerá. Žiaľ, v mnohých situáciách sa nedokážeme úplne stotožniť s niektorými krokmi,“ uviedla poslankyňa.
Zároveň však zdôraznila, že diskusie o personálnych zmenách by sa podľa nej mali viesť najmä vo vnútri koalície. „Chceme, aby tento dialóg o akýchkoľvek personálnych zmenách prebiehal hlavne tam, kde patrí – na úroveň koaličnej rady.“
Puškárová zároveň priznala, že rozumie nespokojnosti časti kultúrnej obce. „Chápem veľmi tú frustráciu aj to znepokojenie celej kultúrnej obce,“ povedala a dodala, že aj pre jej osobnú skúsenosť z umeleckého prostredia je situácia citlivá.
Horecký: Kultúra musí zostať slobodná
Opozičný poslanec Horecký kritizoval podľa neho politizovanie kultúrnych inštitúcií. „Kultúra musí byť slobodná. Nie je možné politicky zasahovať takýmto spôsobom, ako sme toho svedkami,“ povedal.
Podľa neho by orgány rozhodujúce o podpore kultúry mali byť zložené z odborníkov s rôznymi názormi. „Kultúra je tvorivá oblasť, ktorá pozdvihuje človeka a neexistuje, aby bola nástrojom kohokoľvek v rukách akejkoľvek politickej moci alebo ideológie,“ zdôraznil.
Zároveň vládu kritizoval aj širšie. „Toto je skutočne najslabšia Ficova vláda. Ukazuje sa to rezort po rezorte,“ povedal.
Spory o fungovanie vlády
Puškárová odmietla hodnotenie opozície, že vláda ako celok zlyháva. Podľa nej nie je správne „hádzať všetkých ministrov do jedného vreca“. Vyzdvihla najmä ministrov za Hlas, ktorí podľa nej komunikujú so zainteresovanými skupinami pri príprave zákonov.
Spomenula napríklad návrhy týkajúce sa pomoci jednorodičovským rodinám či živnostníkom. „Sú ministri, ktorí komunikujú so všetkými zainteresovanými stranami a prinášajú zákony pre ľudí,“ uviedla.
Zmena volebného obdobia samospráv
Diskusia sa dotkla aj návrhu predĺžiť funkčné obdobie starostov, primátorov a županov zo štyroch na päť rokov. Podľa Puškárovej ide o myšlienku, ktorá sa diskutuje už dlhšie a podporu má aj v samosprávach.
Argumentovala najmä stabilitou pri riadení projektov a čerpaní eurofondov. „Naplánovanie a podanie kvalitného návrhu je časová otázka a mnohí starostovia majú problém, kým sa v tom naučia orientovať,“ povedala.
Horecký však takýto krok nepovažuje za riešenie problémov samospráv. Podľa neho ide len o čiastkový návrh bez širšej reformy verejnej správy. „Nepomôže, keď predĺžite funkčné obdobie na päť rokov a neurobíte dôslednú decentralizáciu,“ argumentoval.
Podľa neho by sa mali najprv zmeniť pravidlá čerpania eurofondov a posilniť kompetencie regiónov.
Spor aj o eurofondy
Práve eurofondy vyvolali medzi poslancami ďalšiu polemiku. Horecký tvrdí, že samosprávy často čakajú na výzvy ministerstiev, čo podľa neho brzdí projekty v regiónoch.
„Samosprávy bezmocne čakajú, kým príde výzva z ministerstva, aby na ňu mohli reagovať,“ uviedol. Puškárová však oponovala, že systém funguje aj cez tzv. rady partnerstva na úrovni krajov, kde sa podľa nej zhromažďujú projektové zámery a určujú priority.