Politológ: Ideologické nálepky strán často nesedia. Smer sa vymyká sociálnej demokracii

BRATISLAVA / Politické strany na Slovensku síce deklarujú ideologickú orientáciu, no ich politika jej často nezodpovedá. V relácii Štúdio 24 to uviedol politológ Pavol Hardoš z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Ako príklad spomenul stranu Smer-SD, ktorá sa podľa neho v mnohých otázkach vymyká tomu, čo sa vo svete chápe pod sociálnou demokraciou.

Diskusia v relácii Štúdio 24 sa dotkla aj otázky, či je na Slovensku možné jednoznačne rozdeliť politické strany na pravicu a ľavicu. Hardoš pripomenul, že tradičné delenie vychádza z ekonomických konfliktov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, no politika sa neobmedzuje len na ekonomickú rovinu.

„Nemôžeme hovoriť, že všetky konflikty spadajú iba do ekonomickej zóny. Konfliktné línie môžu byť kultúrne, etnické alebo náboženské,“ vysvetlil.

Podľa politológa sa pravica a ľavica dajú chápať aj cez postoj k rovnosti v spoločnosti. Pravica sa podľa neho často spája s obhajobou existujúcich hierarchií či privilégií, zatiaľ čo ľavica sa snaží hľadať spôsoby, ako ľudí viac zrovnoprávniť.

Ideologické nálepky nie vždy zodpovedajú realite

Hardoš upozornil, že slovenské politické strany síce deklarujú ideologickú orientáciu, no ich politika jej nemusí vždy zodpovedať. Ako príklad uviedol stranu Smer-SD, ktorej skratka SD znamená práve sociálna demokracia.

„Sociálnu demokraciu chápeme ako politické strany, ktoré bojujú za zrovnoprávnenie slabších a menšín. Zatiaľ čo u nás často ponúka skôr krajne pravicový program vylučovania menšín,“ uviedol politológ.

Podľa neho sa podobné rozpory objavujú aj pri používaní pojmov ako liberalizmus, progresivizmus či konzervativizmus. Hoci tieto pojmy majú svoj obsah, v politickej komunikácii sa často zužujú na veľmi úzke významy.

Prečítajte si tiež

Politológ vysvetľuje návrat Európy k jadru. Korčok kritizuje výsledok Ficovej cesty zo samitu

„Konzervativizmus je ideológia vyrovnávania sa so zmenou a obrany hodnôt. U nás je však často vnímaný veľmi úzko, napríklad ako obhajoba cirkevných privilégií alebo vyhranený postoj voči sexuálnym menšinám,“ vysvetlil Hardoš.

Podľa neho pritom pojmy ako progresívny či konzervatívny môžu mať širší význam.

Politika postavená na osobnostiach

Podľa politológa nemožno jednoznačne povedať, že voliči sa rozhodujú len podľa programu alebo len podľa osobností. Väčšina voličov síce podrobné programy strán nečíta, no reaguje na hodnoty, ktoré politici komunikujú v kampaniach.

„Politici majú marketingové skratky, ktorými dokážu programové hodnoty komunikovať voličom,“ uviedol Hardoš. Zároveň však upozornil, že slovenská politika je výrazne personalizovaná. Politické strany často stoja na jednej dominantnej osobnosti.

„Politické strany často odumierajú so svojím zakladateľom a neexistuje kontinuita, ktorá by vedela ľudí viesť za programom, nie iba za sympatickým predsedom,“ povedal.

Podľa neho to súvisí aj s tým, ako je nastavené fungovanie politických strán na Slovensku. Konflikty vo vnútri strán sa často neriešia vnútornou diskusiou, ale odchodom politikov.
„Strany u nás fungujú ako osobné eseročky nejakého politického podnikateľa,“ uviedol Hardoš.

Veľa strán nie je problém demokracie

Na Slovensku je registrovaných viac ako 50 politických strán, pričom v reálnej politike ich súťaží približne pätnásť. Podľa Hardoša však nejde o problém. „Akýkoľvek pokus hovoriť, že politických strán je veľa, zaváňa autoritárskym duchom,“ upozornil.

Podľa neho je prirodzené, že pluralitná spoločnosť má viacero politických subjektov, ktoré reprezentujú rôzne záujmy voličov. Aj vznik koaličných vlád je preto podľa neho prirodzeným dôsledkom rozmanitosti spoločnosti. „Slovensko je pluralitná spoločnosť, kde je množstvo ľudí s veľmi rozličnými záujmami. Politické strany sú odrazom tejto pestrosti,“ uzavrel politológ.

Celý záznam z relácie si môžete pozrieť vo videu.