SAV vydala brožúru so zisteniami zo štvorročného výskumu konšpirácií a dezinformácií

BRATISLAVA / Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV) vydali brožúru sumarizujúcu štyri roky výskumu konšpiračných teórií a dezinformácií. V rámci dvoch projektov zistili, že ich vznik a šírenie ovplyvňujú negatívne emócie aj spoločenské podmienky.

Rozlišovanie pravdy a lži 

Zároveň upozornili, že ľudia by mali byť obozretní voči prehnanej istote, že dokážu spoľahlivo rozlíšiť pravdu od lži. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Prečítajte si tiež

Brusel trestá dobytok, očkovanie škodí a Zem je plochá. Konšpiráciám veria najviac voliči tejto strany

"Výsledky oboch projektov prinášajú nové poznatky o bludnom kruhu konšpiračných presvedčení, nedôvery a emočného distresu, pričom poukazujú na súhru kognitívnych skreslení, negatívnych emócií (ako úzkosť či bezmocnosť) a širších spoločenských faktorov, ako sú ekonomická prekarita (neistota, pozn. TASR) alebo politická polarizácia," zdôraznila vedúca jedného z projektov Vladimíra Čavojová z ÚEP CSPV SAV.

Praktické odporúčania

Dodala, že zistenia majú nielen teoretický význam, ale aj praktickú hodnotu v podobe odporúčaní, ako efektívne obmedziť šírenie dezinformácií a zvýšiť odolnosť spoločnosti prostredníctvom cielenej komunikácie a vzdelávania.

Prečítajte si tiež

Summit Trump-Putin na Aljaške zaplavilo množstvo dezinformácií

"Vzdelávanie sa v oblasti mediálnej gramotnosti je tiež kľúčové. Pri stretnutí s dezinformáciou, faktické vyvracanie (debunking) má väčší efekt na zníženie dôvery v dezinformáciu ako preventívne vyvracanie," objasnila Čavojová.

Ekonomická neistota a nízka dôvera

Náchylnosť veriť konšpiračným teóriám podľa nej zvyšuje napríklad ekonomická neistota či nízka dôvera v inštitúcie.

"Neignorujme vlastné pocity úzkosti a bezmocnosti, pretože nás môžu urobiť zraniteľnejšími voči dezinformáciám. Práca na psychickej odolnosti a zvládaní stresu je dôležitou prevenciou," odporučila vedkyňa. Tináková ozrejmila, že vedci mapovali obdobie pandémie COVID-19 a vojny na Ukrajine.

Prečítajte si tiež

Slovensko a Maďarsko ako jediní z EÚ odmietli podpísať dohodu proti dezinformáciám

Na čo sa projekty zameriavali?

Prvý projekt sa zameriaval na dlhodobé psychologické a spoločenské dôsledky pandémie, najmä na to, ako prispela k šíreniu konšpiračných presvedčení, strate dôvery v inštitúcie a maladaptívnemu správaniu.

Prečítajte si tiež

Veríte konšpiráciám? Kto im podlieha a prečo sú také lákavé?

Druhý projekt sa viac zameriaval na kognitívne, osobnostné a sociálne faktory, ktoré prispievajú k prijímaniu a šíreniu dezinformácií a nepodložených presvedčení. Oba boli ukončené v júni 2025. Brožúra je dostupná na voľné stiahnutie v slovenskom aj v anglickom jazyku na webe psychologia.sav.sk.