Ako usvedčiť vraha bez tela? Slovenskí vyšetrovatelia prezradili, čo rozhoduje

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Mnohí si myslia, že bez nájdenia tela nemožno vraždu dokázať. Podľa odborníkov však ide o jeden z najväčších mýtov kriminalistiky. Aj slovenské súdy už viackrát odsúdili páchateľov za vraždu napriek tomu, že telo obete sa nikdy nenašlo alebo bolo zničené. Vyšetrovatelia upozorňujú, že rozhodujúci je celý reťazec dôkazov, nie samotná existencia tela.

Aj po rokoch môže zostať DNA

Pri pátraní po obetiach ukrytých v nelegálnych hroboch majú kriminalisti viacero možností identifikácie. „Spravidla býva zachovaný nejaký kostrový materiál, z neho sa dá extrahovať DNA,“ vysvetlil súdny znalec a lekár Peter Kováč. Aj v prípadoch, keď sa páchateľ pokúsi telo zničiť kyselinou, nemusí byť všetko stratené. „Samozrejme závisí od toho, o akú kyselinu išlo a aké časti alebo fragmenty tela sú zachované,“ dodal.

Kyselinári usvedčení aj bez tela

Jedným z najznámejších prípadov na Slovensku bol gang prezývaný Kyselinári, ktorý rozpúšťal v kyseline takzvané biele kone a neskôr aj vlastného šéfa Františka Mikera. K usvedčeniu páchateľov významne prispela výpoveď jedného z členov skupiny. „V prvom rade to bola výpoveď priameho účastníka celého priebehu deja a dokonca likvidátora tých obetí vo forme vylievania tej kyseliny,“ uviedla bývalá prokurátorka Eva Mišíková.

Vyšetrovatelia však mali k dispozícii aj ďalšie dôkazy. Na mieste, kde mali byť ďalšie obete likvidované, našli vybavenie používané pri rozpúšťaní tiel. „Mali tam pripravené gumené vesty, gumené rukavice aj ochranné okuliare,“ doplnila Mišíková.

Šátora usvedčili videá, ktoré prestali existovať

Nepriame dôkazy zohrali zásadnú úlohu aj pri vyšetrovaní vraždy bossa sýkorovcov Františka Šátora. Podľa bývalého riaditeľa NAKA Ľubomíra Daňka bolo podozrivé, že muž, ktorý dovtedy pravidelne komunikoval s rodinou a natáčal videá zo svojho života, náhle úplne zmizol. „Pri domovej prehliadke sa našli jeho záznamy len do času jeho vraždy. Chýbali všetky videá od roku 2010 až do vykonania prehliadky v roku 2016,“ vysvetlil Daňko. Aj tento fakt sa stal súčasťou reťazca nepriamych dôkazov, ktoré súd uznal.

Rozhodli aj zubné plomby

Bez nájdeného tela skončil pred súdom aj prípad Andrey Vlčekovej. Jej manžel ju podľa rozsudku zavraždil a telo rozpustil v kyseline. Vyšetrovatelia však na dne nádoby našli zubné plomby, ktoré patrili obeti. K tomu pribudli ďalšie dôkazy vrátane stôp vo vozidle. „Podarilo sa nám na vnútornej strane evidenčného čísla nájsť jeho DNA. Bol to jeden z dôkazov, že s vozidlom manipuloval a jazdil,“ povedal bývalý vyšetrovateľ NAKA Peter Chudý.

Samotné priznanie nestačí

Odborníci zároveň upozorňujú, že ani priznanie páchateľa automaticky nestačí na odsúdenie. „Ak sa niekto prizná, musia existovať aj ďalšie dôkazy. Inak by si ľudia mohli vymýšľať rôzne situácie, ktoré sa nikdy nestali,“ vysvetlil prokurátor a profesor trestného práva Jozef Čentéš. Priznanie môže podľa neho pomôcť skôr pri rozhodovaní o výške trestu, nie pri samotnom preukazovaní viny.

Rozhoduje mozaika dôkazov

Podľa kriminalistov je pri vraždách bez nájdeného tela najdôležitejšie poskladať čo najpresvedčivejšiu mozaiku dôkazov. Môžu ju tvoriť biologické stopy, DNA, výpovede svedkov, kamerové záznamy, digitálne dáta, správanie obete pred zmiznutím či dôkazy o snahe zahladiť stopy. Práve kombinácia týchto nepriamych dôkazov už viackrát presvedčila slovenské súdy, že aj bez nájdeného tela možno vraždu spoľahlivo dokázať.