Riaditeľ domova pre ľudí s mentálnym postihnutím sexuálne zneužíval svoje zverenkyne

Muž, ktorého identifikovali iba priezviskom Kim, všetky obvinenia odmieta a proti rozsudku sa odvolal. Prípad vyvolal v krajine otázky o tom, ako štát dohliada na bezpečnosť ľudí so zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Informoval o tom portál BBC.

„Len som to vydržala“

Jednou z obetí bola Seo Mi-hyeon, ktorá má mentálne postihnutie a komunikuje najmä krátkymi slovami a gestami. V zariadení Saekdongwon v meste Inčchon začala žiť v roku 2016.

Podľa jej výpovede ju Kim začal sexuálne napádať krátko po jej príchode. Navštevoval ju v noci alebo nadránom a podľa jej právničky ju znásilňoval. Seo uviedla, že v zariadení nemala dospelého človeka, ktorému by sa mohla zdôveriť. Prípad sa dostal na verejnosť až vo februári 2025, keď utrpela zranenie hlavy. Podľa jej výpovede sa zranila pri jednom z pokusov o sexuálne napadnutie. Bránila sa rukami a Kim po nej mal hodiť pohár.

Zariadenie ju následne odviezlo do nemocnice a o incidente informovalo jej matku až po ošetrení rany. Matka chcela vidieť kamerové záznamy, aby zistila, ako k zraneniu došlo, zariadenie jej ich však podľa právničky odmietlo poskytnúť. Dcéra preto odišla z domova a matka sa rozhodla, že sa tam už nevráti. Až keď Seo vedela, že do zariadenia nemusí ísť späť, povedala matke o sexuálnom násilí. „Myslela som si, že je bezpečné hovoriť, pretože sa do Saekdongwonu nemusím vrátiť,“* uviedla podľa BBC. Na otázku, ako dokázala takú situáciu tak dlho zvládať, odpovedala jednoducho: „Len som to vydržala.“

Vyšetrovanie odhalilo ďalšie obete

Polícia po jej výpovedi rozšírila vyšetrovanie aj na ďalších obyvateľov zariadenia. Identifikovala najmenej dve ďalšie údajné obete.

Súd začiatkom októbra vyhodnotil výpovede všetkých troch ako dôveryhodné. Kim dostal 15 rokov väzenia za znásilnenie Seo a ďalšej ženy. Prokuratúra žiadala o päť rokov vyšší trest. V prípade tretej obete ho súd uznal vinným z miernejšej formy sexuálneho násilia. Obvinenie zo znásilnenia bolo v tomto prípade zamietnuté, keďže podľa sudcu sa nepodarilo jednoznačne preukázať použitie sily alebo vyhrážok, ktoré by obeti znemožnili odpor.

Organizácie na ochranu práv ľudí so zdravotným postihnutím rozhodnutie kritizovali. Tvrdia, že schopnosť obete fyzicky sa brániť by nemala rozhodovať o tom, ako bude prípad posúdený.

Prečítajte si tiež

Zneužil mentálne postihnutie ženy, hrozí mu väzenie

Problémy pri získavaní výpovedí pre postihnutia

Ďalšie otázky vyvolalo samotné vyšetrovanie. Odborný tím z Woosuk University, ktorý vlani na žiadosť miestnych úradov skúmal situáciu v zariadení, dospel k záveru, že sexuálnemu násiliu mohlo čeliť najmenej ďalších desať obyvateľov. Toto zistenie sa však počas súdneho konania podrobnejšie neriešilo.

Polícia mala podľa miestnych médií problémy pri získavaní výpovedí. Mnohí obyvatelia zariadenia mali závažné postihnutia a nedokázali komunikovať bežným spôsobom. Niektorí odpovedali na iné otázky, než aké im vyšetrovatelia kládli, alebo nereagovali vôbec.

Profesorka Jeon Ji-su, ktorá viedla tím z Woosuk University, uviedla, že vyšetrovatelia prijímali najmä výpovede ľudí, ktorí dokázali opísať svoje skúsenosti v celých vetách. Aktivisti tvrdia, že takýto prístup mohol viesť k tomu, že polícia prehliadla ďalšie možné obete.

Kontroly sa sústredili najmä na dokumenty

Saekdongwon bol financovaný štátom a v čase zverejnenia prípadu v ňom žilo približne 33 ľudí. Zariadenie malo pravidelné kontroly zo strany miestnych úradov. Úradník pre BBC uviedol, že kontroly sa zameriavali najmä na dokumentáciu a rozhovory s obyvateľmi sa uskutočňovali predovšetkým vtedy, keď sa objavil konkrétny problém. Fungoval aj externý monitorovací tím, ten však podľa úradu nedostal žiadne hlásenia od zamestnancov.

Prípad pritom vyvolal otázky, prečo sa násilie nepodarilo odhaliť skôr.

Domovy pre ľudí so zdravotným postihnutím majú podľa odborníkov nad obyvateľmi veľkú kontrolu, od toho, čo jedia a kde spia, až po prístup k zdravotnej starostlivosti či možnosť ísť von. Rodiny navyše často nemajú jednoduchú možnosť zariadenie opustiť, pretože nájsť náhradné miesto môže byť veľmi ťažké.

Zariadenie má skončiť

Miestne úrady nariadili Saekdongwon zatvoriť a odobrali licenciu nadácii, ktorá ho prevádzkovala. Zatvorenie však odložili, kým sa nepodarí presťahovať všetkých zostávajúcich obyvateľov a pripraviť pre nich podmienky na samostatnejší život. Úrady chcú pre všetkých 33 obyvateľov vytvoriť individuálne plány podpory. Zariadenie zároveň podalo správnu žalobu proti odobratiu licencie.

Po prepustení zo zariadenia sa život Seo podľa jej slov výrazne zmenil. „Cítim pokoj. Každý deň som šťastná,“ povedala. Najviac si podľa vlastných slov váži, že môže jesť a spať vtedy, keď chce. Zároveň dúfa, že ľudia so zdravotným postihnutím budú mať miesto, kde sa budú cítiť bezpečne.