Obete znásilnenia majú novú nádej. Tento projekt

BRATISLAVA / Podľa neoficiálnych čísel dôjde ročne na Slovensku k tisícom znásilnení alebo prípadov sexuálneho násilia. Na polícii sa to odhodlá nahlásiť len desiatka z nich. Zo strachu pred reakciami okolia sa títo ľudia boja priznať, že sa stali obeťami násilníka.

Obeť žije so svojou traumou

Obeť znásilnenia alebo sexuálneho zneužívania väčšinou žije so svojou traumou sama. Vo väčšine prípadov to vedie k psychickým problémom. Pomocnú ruku im má podať projekt Nemlčíme.

"Projekt Nemlčíme vznikol preto, aby v podstate odtabuizoval tému znásilnení a sexuálneho násilia páchaného či už na ženách, na mužoch alebo na deťoch," hovorí Lenka Juričeková z OZ Nemlčíme.

Ľudia ktorí si museli prežiť toto peklo si myslia, že v spoločnosti vládne tabu a mýty. Problém sexuálneho násilia je podľa nich na pokraji záujmu spoločnosti.

Dalia: Spoločnosť odsudzuje obete

Otvorene rozprávať sa rozhodla Dalia, ktorú tento zážitok osobne poznačil. "Namiesto páchateľov spoločnosť odcudzuje obete. Vôbec im nepomáha, nechráni ich a to ani pred samotným sexuálnym násilím. Vyrovnávanie sa bol dosť dlhý proces. Zo začiatku som si myslela, že to zvládnem sama, ale postupne som sa prepracovala na úplne dno, do rozvinutej depresie," hovorí Dalia.

Dalia prechádzala dlhým procesom. 3 roky bojovala. Podstúpila psychoterapiu, brala antidepresíva. "Trvalo mi približne 5 rokov, kým som vôbec pripustila možnosť mať niekoho blízkeho pri sebe. Nedokázala som sa pohnúť z miesta," opisuje Dalia.

Roman: Bál som sa, že sa mi vysmejú

Podobné zážitky majú tisícky ďalších ľudí. Ženy, deti a aj muži. Romana pred rokmi v rodnej obci sexuálne zneužil muž. Do dnešného dňa sa s tým nikomu nepriznal. Tento zážitok mu navždy zmenil život. "Nevravel som to nikomu, lebo som sa bál, že ma vysmejú. Povedali by, že si vymýšľam. To je taká dedina, že tam žijú takí ľudia. By ma vysmiali. Keď som videl toho človeka, vždy mi napadlo, že čo mi spravil. Snažil som sa zabudnúť," spomína Roman.

Rozhodol sa odísť z obce a už roky žije v zahraničí. Vtedy nemal možnosť zistiť si informácie ako postupovať. Aj preto vznikla stránka, ktorá má dať záchytný bod ľuďom, ktorí majú za sebou takýto zážitok. "Obsahuje informácie o tom, čo človeka čaká, keď napríklad sa rozhodne ohlásiť znásilnenie na polícii, čo ho čaká povedzme u lekára, ako napríklad vyzerá sedenie u psychológa a terapeuta, pripadne psychiatra. Čiže naozaj má byť nejakým takým informačným bodom a nie zriedka sa hovorí, že najlepšou intervenciou je informácia," dodáva Lenka.

Hlavným iniciátorom Dalia

Hlavným iniciátorom vzniku pomocného bodu pre ľudí s takýmto zážitkom bola Dalia, ktorá sama zistila, že jej nemá kto pomôcť. Najprv napísala blog. Po pozitívnej odozve sa rozhodla. "Dostala som obrovské množstvo podporných e-mailov, či už od bežných ľudí alebo od obetí samotných, ktoré sa mi zdôverili s tým, že čo sa im stalo a boli naozaj rady, že o tom niekto prehovoril," hovorí Dalia.

"Za 10 mesiacov tohoto roka evidujeme 80 prípadov znásilnení a 57 prípadov sexuálneho násilia," uviedla hovorkyňa policajného prezídia Andrea Dobiášová. To je len necelé percento z reálneho čísla sexuálneho zneužívania na Slovensku.

Téme sa venuje reportér Juraj Hajdin. INFORMÁCIE ONLINE TU.