Pellegrini je len Kolesíkom Ficovej vlády

Dalo sa čakať, že premiér Peter Pellegrini pakt o migrácii odmietne. Keď je niekto bielym koňom, nemôže si vyberať, čo bude robiť. Ak je bielym somárom, nevyberá si ani to, ako hlúpo pri tom bude vyzerať. Udivuje len výrok predsedu Ficovej vlády, že Miroslav Lajčák sa s tým “zmieri a povýši službu Slovenskej republike nad svoje osobné postoje”. Sťaby odkazoval zanovitému násťročnému faganovi, že nepôjde von, lebo treba povysávať a vyčistiť záchod. A má sa s tým zmieriť.

Keby žil Miroslav Lajčák v devätnástom storočí, mal by pred sebou tri možnosti: Mohol by Pellegriniho vyzvať na súboj a zmyť urážku krvou, mohol by sa zavrieť vo svojej pracovni a vpáliť si guľku do hlavy, alebo by mohol abdikovať. Všetky tri riešenia sa v tej dobe považovali za čestné. Máme však rok 2018, takže mu zostáva jedine odstúpiť a definitívne sa dištancovať od politickej spodiny, ktorá ťahá jeho krajinu späť do devätnásteho storočia a ruskej sféry vplyvu.

Ťažko povedať, či sa Pellegrini pokúša Lajčáka citovo vydierať, alebo mu len ponúka výhovorku pred sebou samým (nehodnú ani chovanca internátnej školy pre žiakov so špeciálnymi potrebami), keď ho upozorňuje, že Slovensko čaká predsedníctvo v OECD, OBSE a V4. Lajčák to celkom presne vie. Nedozvedel sa to akurát teraz, od Pellegriniho, dávno to zvážil. Presne vie, aký to bude spektakulárny výbuch, keďže najkvalitnejšou náhradou, ktorou koalícia disponuje, je Ľuboš Blaha. A to by už ten post mohli pokojne ponúknuť aj Márii Troškovej. Veď tá sa osobne pozná aj s Angelou Merkelovou.

Lajčák je diplomat, dokonca svetovej triedy, určite by dokázal potlačiť svoje ego a prehltnúť aj túto urážku. Lenže v súčasnej situácii nemá ako svojej krajine poslúžiť. Je v pozícii architekta, ktorého nútia stavať dom podľa inštrukcií poloretardovaných zbohatlíkov, čo naň zarobili karuselovými podvodmi s DPH. Stavba sa nevyhnutne zosype a zodpovedný za pohromu má byť on.

Nedá sa vylúčiť, že Pellegrini následkom odmietnutia migračného kompaktu vôbec nerozumie. Je to dokonca celkom pravdepodobné, vzhľadom k jeho doterajšiemu výkonu na úrade vlády. Už to, že si sadol do premiérskeho kresla, jasne ukazuje, koľko má krajšia tvár Smeru politickej inteligencie. No aby vycítil, že bez Lajčáka ho čakajú vážne problémy, stačí aj inštinkt somára, ktorého vybrali ako prímes do salámy.

Pellegrini, pokiaľ hovoríme o jeho politických schopnostiach a autorite, je nikto. Nerozhoduje o ničom, je to len taký “Kolesík” slovenskej vlády. Azda by ho šéfovi diplomacie aj mohlo prísť ľúto, keby ho premiér o pomoc aspoň pekne poprosil.

Lajčák by však musel obetovať svoju česť a dobrých dvadsať rokov špičkovej kariéry vo svetovej diplomacii, ktoré má ešte pred sebou, len aby mohol nežne držať “Pelleho” za ruku, kým sa spolu neutopia. Lebo keby ako slovenský minister zahraničných vecí poslušne prikývol na odmietnutie migračného paktu, ktorého vytvorenie je jeho najväčším úspechom na poli medzinárodnej diplomacie, bol by v OSN smiešnejší ako kpt. JUDr. Andrej Danko v slovenskom parlamente.