Lajčák nie je gašparko na šnúrke od Ficových gatí

Najnovšia konšpiračná teória hovorí, že spor medzi Miroslavom Lajčákom a Robertom Ficom v skutočnosti neexistuje. Že ide len o hru, aby mohol šéf diplomacie vierohodne vycúvať z vlády a kandidovať na prezidenta republiky ako nezávislý. Niežeby to nemalo logiku. Slabina tejto úvahy spočíva v tom, že Lajčák nie je slovenský politik, ale medzinárodne uznávaný diplomat.

Lajčák nie je voľajaký “hejtytam” Richter, “poccem” Raši či “podrž” Žiga, ktorých najvyššou osobnou (hyper)ambíciou je nejaké kreslo v akejkoľvek vláde. Minister zahraničných vecí mal solídne postavenie v medzinárodnej diplomacii už predtým, ako prijal výzvu žehliť prešľapy Ficovej vlády s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom. Fico vedel, že jeho koaliční partneri sú pre Západ absolútne neprijateľní, Lajčáka povolal, aby mu pomohol obhájiť neobhájiteľné. A Lajčák uspel.

Najväčším Lajčákovým úspechom však napokon nie je vysvetľovanie Troškovej účasti na pracovnom obede s Merkelovou, ani minimalizácia škôd po únose Trinh Xuan Thanha v slovenskom vládnom špeciáli. Jedným z jeho najväčších úspechov je práve globálny pakt o migrácii a ten je aj skvelým odrazovým mostíkom k logickému pokračovaniu jeho diplomatickej kariéry v nadnárodných štruktúrach.

Ponechajme bokom, že pakt o migrácii nemá absolútne nič spoločné s prerozdeľovaním utečencov do jednotlivých krajín. V názve má migráciu, čiže je skvelým nástrojom, ako obnoviť vyprchávajúci strach z utečencov. Okrem ochrany pred divokými hordami nájazdníkov z Afriky, ktoré stále nechodia, nemajú naše parlamentné strany voličovi čo ponúknuť. Útoky na Lajčáka sú prosto len vedľajším produktom ich politickej impotencie.

Lajčákovi by to mohlo byť jedno, keby tým nemarili jeho diplomatickú prácu. On sám má vyššie ambície a lepšie možnosti, ako bizarné postavičky, ktoré sa uchádzajú o hospitalizáciu v Grasalkovičovom ústave. Dával to veľmi jasne a opakovane najavo. Keby len kľučkoval, existovala by azda možnosť, že hrá s Ficom nejakú hru. Diplomati sú napokon v kľučkovaní a zahmlievaní fakt dobrí. Lajčák však explicitne hovorí, že o prezidentský úrad nemá záujem a diplomati nikdy priamo neklamú. Je to jedno zo základných pravidiel ich remesla.

Zdá sa, že v Smere už vedia, že Lajčáka nepresvedčia, aby si nalepil na čelo logo morálne skrachovanej asociálnej demokracie a navždy sa tak znemožnil vo svojej vlastnej brandži. Fico už Lajčáka nepotrebuje a odmietnutím paktu o migrácii nemá čo stratiť. V civilizovanom svete je z neho beztak persona non grata a podrazením vlastného ministra zahraničných vecí možno aspoň pripraví Sulíka o pol percenta preferencií.

No keby aj Lajčák z nejakého prapodivného dôvodu napokon predsa kandidoval a zvíťazil, Fico by tým hlavu štátu nezískal. Minister zahraničných vecí bol síce k vláde odjakživa lojálny, no mýliť si lojalitu špičkového diplomata so servilitou politického poskoka, by bolo hrubou chybou. Lajčák nie je gašparko zavesený na šnúre od Ficových gatí. Keby sa stal hlavou štátu, mohol by Fica zaskočiť horšie, ako zaskočil prezident Kováč Mečiara.