Fico už nie je dobrý ani ako Pellegriniho podržtaška

Predvolebné preferencie prezidentských kandidátov azda najjasnejšie odhaľujú, v akom stave sa nachádza strana poslanca Roberta Fica. Hoci z nich Miroslav Lajčák vychádza ako jednoznačný favorit, kandidovať nie je ochotný. Nikdy to síce nepovedal nahlas a do hlavy mu nevidíme, no neodbytne sa natíska myšlienka, že kandidovať v roku 2018 za Smer je ako vstúpiť do komunistickej strany v roku 1989.

Lajčák, napriek akýmkoľvek výhradám, je diplomat so solídnym medzinárodným kreditom. Je aj jeho zásluhou, že Slovensko aj po škandáloch ostatného polroka vnímajú v zahraničí omnoho pozitívnejšie ako ostatné krajiny V4. Až sa po skončení aktuálneho volebného cyklu rozíde so Smerom, bude mať v medzinárodnej diplomacii stále pootváraných mnoho dverí. Keby však po vražde Jána Kuciaka, pracovnom obede Márie Troškovej u Angely Merkelovej a únose Trinh Xuan Thanha v slovenskom vládnom lietadle kandidoval za Smer, tie najzaujímavejšie z nich by sa mu navždy zavreli. A výsledok volieb, obzvlášť pri dvojkolovom systéme, nikdy nie je istý.

O tom, že Fica už mnohí považujú za politického zombíka svedčia aj udalosti posledných dní. Stále viac ľudí v polícii a na prokuratúre sa prestáva ohliadať na to, aké majú zázemie a kontakty ľudia, ktorým skáču po otlakoch. Ani jeden “náš človek” si dnes nemôže byť istý, že si uchová svoju česť, majetok a slobodu, ak zbohatol pochybným spôsobom.

Ak sú vo vyšetrovacej väzbe podozriví z vraždy Jána Kuciaka aj Marián Kočner podozrivý z podvodov, prebieha v polícii hlboká zmena. Policajtom očividne rozviazali ruky a nechali ich robiť, čo drvivá väčšina z nich odjakživa chcela - chytať gaunerov. Tí, ktorí ich doposiaľ kryli, buď dostali strach, alebo sa rozhodli, že sa postavia na víťaznú stranu, za ktorú už zrejme nepovažujú súčasnú vládnu garnitúru.

Najjasnejším signálom, že Ficov politický život definitívne vyhasol, bol však jeho brífing bez možnosti kladenia otázok. Už len smutne pofňukával, ako mu všetci ublížili, aj keď s vraždou novinára nemal nič spoločné ani on sám, ani Antonino Vadala, o ktorom bol posledný nedopísaný článok Jána Kuciaka a po ktorom predseda slovenskej vlády zdedil svoju štátnu radkyňu. Ak to mal byť odkaz jeho stále menšej voličskej základni, bol to veľmi zlý odkaz. Fico doposiaľ fungoval, pretože pôsobil ako chlap. Nikdy nemal problém arogantne odpovedať na otázky novinárov a sprosto im nadávať. Nikdy sa nesťažoval, nepodliehal sebaľútosti.

Vyhorený vrak najdlhšie vládnuceho slovenského premiéra z bizarného brífingu už nie je dobrý ani na to, aby nosil tašku svojmu premiérovi, a to ani Peter Pellegrini nie práve materiál na lídra.