Ficov chlap na špinavú robotu

Vzájomné útoky prezidenta republiky a ministra vnútra sa vlastne vymykajú akémukoľvek racionálnemu komentáru. Nejde o to, že Andrej Kiska preháňa a vôbec nedomýšľa, ako budú jeho výpovede čítať iní. Jednoducho nie je zvyknutý, politickú realitu v jej surovejších podobách nezvláda. A už vôbec nie je podstatné, akého primitíva zo seba urobí Robert Kaliňák. V podstate spĺňa očakávania. Akurát to celé nemá zmysel. Nikto nič nezíska, každý čosi stratí.

Andrejovi Kiskovi by mali jeho poradcovia dôrazne vysvetliť, že všetko je relatívne. Keď naňho nechá premiér vyliať pár kýblov špiny, je to úplne iné, ako keby mu nechal uniesť syna. Nech sa cíti akokoľvek ukrivdene, stále by nemal hovoriť o mafiánskom štáte. To, čo mu dlhodobo robí Kaliňák, je malicherné, podlé a vrcholne nevkusné. Lenže je to neškodné. Nepríjemné, ale naozaj nie ohrozujúce.

Kto je prezidentov fanúšik, toho doterajšie útoky ešte viac utvrdia v jeho viere. Keď útočia na jeho obľúbeného politika, je to dôvod postaviť sa zaňho na barikádu. Kto vidí prezidenta realisticky, dokáže mu jeho daňové problémy prepáčiť. Keby bol s istotou vedel, že Grasalkovičov palác dá, financoval by svoju kampaň inak. Inteligentnejšie. No keď si chcel náklady na kampaň odpísať z daní, rozmýšľal ako štandardný slovenský podnikateľ, ktorý kúpi žene nové auto na firmu, nie ako zločinec, ktorý vypaľuje dépeháčkarov.

Ak niekto Kisku nenávidí, bude ho nenávidieť úplne rovnako, akurát zmení repertoár hlúpostí, ktoré z neho budú bublať. Už nebude spomínať úžeru a scientológiu, ale dane a ovracané lietadlá. Je to úplne jedno, keby to všetko nemal k dispozícii, bol by Kiska židojašter platený krvavými petrošekelmi. Kaliňák mu nemá ako pohoršiť.

Keď hlava štátu reaguje na primitívne útoky, dodáva im tým váhu. Vytvára dojem, že je to úroveň, na ktorú by reagovať mal. Jeho úroveň. Že Kaliňák je rovnaká liga ako Kiska. A to je chyba.

Kaliňák mával silnú charizmu. Špecifický šarm, ktorý mu pomáhal pred verejnosťou vyžehliť fakt škaredé lapálie. Dokázali mu odpustiť aj ľudia, ktorí racionálne vedeli, že človek jeho typu by nemal sedieť v kresle ministra vnútra. Dokonca aj takí, ktorí sa zamýšľali, či by azda nemal sedieť na úplne inom poschodí a v úplne inom krídle systému boja so zločinom.

Toto čaro osobnosti Kaliňák úplne stratil. Zostala len charakteristická postavička, ktorá svojím zjavom a prejavom neodbytne pripomína deväťdesiate roky. Je krajší ako býval Ivan Lexa, ale nie je lepší. Obaja sú technicky bezúhonní, no majú svoju povesť. Podobnú. Ak ich premiér potrebuje urobiť špinavú robotu, sú k dispozícii. Aj za cenu značných osobných obetí.

Kaliňák býval korunným princom Smeru. Mal premiérske ambície. Dnes môže nanajvýš dúfať, že sa nikdy nebude zodpovedať za veci, z ktorých ho mnohí podozrievajú. Jediným príťažlivým aspektom predstavy Ľubomíra Galka ako jeho nástupcu je práve dôkladnosť, s akou by bývalí podriadení preverili každú klebetu o Kaliňákovi. Keby vyviazol bez ujmy, mohli by sme mať naozaj stopercentnú istotu, že bol nevinný a všetci mu krivdili.

Prečo sa Fico rozhodol viesť vojnu s prezidentom, ktorý bol jeho jediným potenciálnym politickým spojencom, je nejasné. Možno mu z nejakého prieskumu vyšlo, že volič, ktorý mu uteká k Sulíkovi, Kollárovi a Kotlebovi, nenávidí Kisku. Alebo len nedokáže prekusnúť, že ho bezfarebný podnikateľ z Popradu, bez akejkoľvek minulosti a skúsenosti, vystavil najväčšiemu poníženiu jeho života.

V podstate je to jedno. Ak Kiska klesá na Kaliňákovu úroveň a bojuje s ním v žumpe, nemal by sa čudovať, že potom divne páchne.