Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová: Potrebujeme minimálnu mzdu?

Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová: Potrebujeme minimálnu mzdu? Zdroj: SITA
Tento týždeň Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo svoj návrh na zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2018 a to vo výške 480 eur. Učinilo tak po tom, čo sa sociálni partneri, odbory a zamestnávatelia, na tejto sume nedohodli. Sociálni partneri totiž o tejto téme tento rok vyjednávanie ani neviedli, keďže zamestnávatelia o to neprejavili záujem. Svoj návrh prezentovali len odbory a to vo výške 492 eur. Viesť dialóg o minimálnej mzde sociálnym partnerom umožňuje Zákon o minimálnej mzde, ktorý okrem iného definuje aj východiská pre tvorbu svojich návrhov, ktoré by mali reflektovať vývoj rôznych ekonomických ukazovateľov a prognózy pre relevantné obdobie.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov. 

Prečo by mala minimálna mzda vôbec rásť? Prečo by vôbec mala existovať? I keď má inštitút minimálnej mzdy a jej zvyšovania množstvo odporcov najmä z prostredia zamestnávateľov, v ekonomickom a sociálnom kontexte napĺňa niekoľko významných funkcií. V prvom rade je to ochranná a motivačná  funkcia, keďže zamestnancovi garantuje minimálny príjem, a tým vytvára istú záchrannú sieť, cez ktorú by nemal prepadnúť do pasce chudoby. Predstavuje hranicu, pod ktorú by jeho príjem nemal klesnúť. Samozrejme, v tomto kontexte je dôležité hovoriť aj o výške minimálnej mzdy v absolútnom vyjadrení, či jej suma dokáže zabezpečiť dôstojný život jednotlivcovi (nie to ešte rodine), tak ako to Slovensku dlhodobo odporúča Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva OSN. Európsky výbor sociálnych práv odporúča, aby minimálna mzda predstavovala aspoň 60% priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Bez existencie takejto garancie hrozí vyššie riziko generovania pracujúcej chudoby a jej závislosti na sociálnom systéme. Čím je minimálna mzda vyššia, tým je zamestnanec viac motivovaný pracovať a preferovať zamestnanie pred poberaním rôznych sociálnych dávok, čo má dopady aj na celkový systém sociálnej ochrany a zabezpečenia. Minimálna mzda eliminuje rast šedej ekonomiky a čiernej práce, či vyplácanie istej časti odmeny zamestnancovi takzvane „na ruku“. Rastúce mzdy majú multiplikačný a stimulačný efekt, podporujú dynamiku spotreby, čo sa pozitívne prejavuje v príjmoch štátneho rozpočtu ako aj samospráv, ale aj v raste tržieb podnikateľského sektora, a zároveň rast minimálnej mzdy podnecuje celkový rast platov. Má taktiež významnú homogenizačnú a konvergenčnú funkciu, čo znamená, že prispieva k znižovaniu sociálnych nerovností a platových rozdielov v regionálnom a európskom ponímaní.

Zamestnávatelia často argumentujú hrozbou prepúšťania a zvyšovania nezamestnanosti v prípade, ak sa bude zvyšovať minimálna mzda alebo sa bude vytvárať tlak na rast platov. Posledné roky sú dôkazom toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Nezamestnanosť klesá a zamestnávatelia neustále poukazujú na problém nájsť vhodných pracovníkov na tisícky voľných pracovných miest a to napriek tomu, že na úradoch práce sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie desaťtisíce nezamestnaných. Jedným z dôvodov takéhoto stavu sú nízke a pre ľudí, pochopiteľne, nelákavé ponúkané platy. Ak zamestnávateľ nie je ochotný zaplatiť svojmu zamestnancovi tak, aby mohol viesť dôstojný život (čo by mala garantovať aspoň minimálna mzda), demonštruje tým neschopnosť viesť slušné podnikanie a neúctu k ľuďom, ktorí pre neho pracujú a pomáhajú mu generovať zisk.

Ako ukazuje nasledujúci graf, zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívne dopady na zamestnanosť. Kým sa minimálna mzdy zvyšuje, zamestnanosť neklesá.

Graf: Porovnanie vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti vo vybraných krajinách (spracované podľa údajov Eurostat, 2017)

Môžeme predpokladať, že stimulovaním kúpnej sily obyvateľstva sa stimuluje ekonomika, zvyšujú sa tržby, čím sa vytvára predpoklad pre ďalší rast platov či zvyšovanie zamestnanosti. Ďalšou argumentáciou zamestnávateľov je, že ak sa v súčasnosti ekonomike darí, ešte to neznamená, že sa jej bude dariť aj v perspektíve niekoľkých rokov. Pri takejto logike by sa mzdy nezvyšovali nikdy, lebo ak sa ekonomike nedarí, nie je dôvod na zvyšovanie platov, ak sa jej darí, netreba zvyšovať platy, lebo je potrebné počkať na časy, kedy sa jej opäť dariť nebude. Tak kedy je potom priestor na to, aby výbornú ekonomickú kondíciu pocítili aj zamestnanci?! Aj v  prognózach Národnej banky Slovenska  sa konštatuje, že rast disponibilného príjmu podporuje zvyšovanie dynamiky spotreby, pričom v posledných rokoch domácnosti viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli k rastu HDP. Ak budú ľudia zarábať viac, stúpne aj  dopyt po miestnych službách, čo významne stabilizuje zamestnanosť práve v ekonomicky ťažších obdobiach. Bez väčšej kúpyschopnosti domácností, na ktorej stojí a padá dopyt po základných službách a remeslách, majú zároveň problém prežiť aj mnohí živnostníci alebo malé firmy.

Ďalšou argumentáciou z prostredia odporcov minimálnej mzdy je poukazovanie na jej likvidačný charakter pre niektoré odvetvia, napríklad textilný alebo obuvnícky priemysel. Tento problém je potrebné vnímať v kontexte globálnej ekonomiky. Udržateľnosť a konkurencieschopnosť takýchto odvetví nemôže byť postavená na minimalizácii (zrušení) sociálnych štandardov tak, aby mohli konkurovať sociálnymi  a právnymi štandardami napríklad východoázijských krajín. Akú mzdu by potom mali dostávať zamestnanci týchto odvetví?! A aká by bola ich sociálna situácia?! Aké by boli spoločenské a ekonomické dopady generovania pracujúcich chudobných?!

Ako je to teda s minimálnou mzdou na Slovensku v medzinárodnom porovnaní a v kontexte ďalších makroekonomických ukazovateľov? Napriek každoročnému zvyšovaniu minimálnej mzdy je potrebné upozorniť, že celkové odmeňovanie na Slovensku je podpriemerné a celkové odmeny zamestnancov sú 7. najnižšie spomedzi krajín Európskej únie, v parite kúpnej sily sú 6. najnižšie. Na druhej strane sa však produktivita práce slovenského zamestnanca približuje priemernej produktivite práce krajín EÚ a presahuje 80% podiel. Porovnateľná produktivitu práce je na Malte alebo Cypre, pričom minimálna mzda v týchto krajinách je vyššia (napr. na Malte je minimálna mzda vo výške 735,63 eur).  Slovensko má v súčasnosti 7. najnižšiu minimálnu mzdu spomedzi krajín Európskej únie, nasleduje ho už len Česko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko. Patrí tak medzi blok krajín strednej a východnej Európy, kde minimálna mzda nedosahuje ani 500 eur. Len pre ilustráciu, najvyššia minimálna mzda v Európe je v súčasnosti v Luxembursku vo výške 1998,59 eur. Spomedzi krajín V4 má najvyššiu minimálnu mzdu Poľsko a to 453,48 eur. Preto porovnanie platov a produktivity práce s celoeurópskym priemerom ukazuje, že máme stále veľký priestor na rast miezd. V období rokov 2007-13 rástla produktivita práce v každom z rokov rýchlejšie ako mzdy, okrem roku  krízových rokov 2008 a 2009. Netreba obzvlášť pripomínať, že každé zvýšenie mzdy má pozitívny dopad na príjem zamestnanca a jeho rodinu a zvyšuje ich životnú úroveň. To má, samozrejme, vplyv na zvýšenie kúpnej sily obyvateľstva a tým pozitívny dopad na ekonomiku krajiny. Je nevyhnutné, aby si aj ľudia pracujúci za minimálnu mzdu vedeli zabezpečiť základné životné potreby, aby sa pre ne nestávali luxusom. No určite to nie je jednoduché ani pri súčasnej výške minimálnej mzdy, ak nie je doplnená inými formami motivačnej podpory zo strany štátu. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v mzdovom pásme od 0 do 450 eur v roku 2016 až 7% zamestnancov, čo je necelých 150 tisíc osôb. V mzdovom pásme od 0 do 500 eur v roku 2016 bolo 12,2% zamestnancov, čo je necelých 257tisíc. Možno predpokladať, že aj aktuálne zvýšenie minimálnej mzdy ovplyvní značný počet zamestnancov.

Graf č. 2: Minimálna mzda v medzinárodnom porovnaní (spracované podľa údajov Eurostat, 2017)

Na európske porovnanie je dôležité poukazovať aj z toho dôvodu, že už 13 rokov je Slovensko členským štátom Európskej únie. Pristúpením k Zmluve o EÚ sa vytvoril predpoklad sociálnej a ekonomickej konvergencie medzi jednotlivými členskými krajinami. Napriek tomu v mzdovej oblasti k takémuto približovaniu medzi „staršími“ a „novšími“ členskými krajinami nedochádza, alebo dochádza veľmi pomaly. Samotná Európska únia zdôrazňuje, že sociálny damping v Európe nemá miesto a výrazné mzdové rozdiely narúšajú rovnaké podmienky medzi spoločnosťami, čím oslabujú bezproblémové fungovanie jednotného trhu. Vzhľadom na dlhodobo sa zlepšujúce ekonomické prostredie a pozitívne vyhliadky do ďalších rokov je určite priestor na výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy, nehovoriac o nevyhnutnosti približovania sa mzdami krajinám západnej Európy a vyrovnávania zatiaľ značných rozdielov v odmeňovaní medzi jednotlivými „blokmi“ krajín EÚ.

Zdroj: noviny.sk

Ďakujeme za vaše názory

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

13:50 ČESKO SLOVENSKO MÁ TALENT 2
16:00 POLICAJTI V AKCII
17:00 NOVINY O 17:00
14:30 Ninja Factor USA IV.
16:30 Simpsonovci XXIV.
17:25 Stratené duše I.
13:30 Stratené duše I.
15:30 C.S.I.: Kriminálka Miami
16:30 Klamári I.
14:50 Bobove dobrodružstvá na pláži
15:00 Hovoriaca Kniha kúziel
15:25 Sam a Max
14:45 Dokonalá partie
16:20 Sexy 40
18:05 Rolling Stones