Poslanci budú o Grécku mimoriadne diskutovať v stredu

Pavol Paška musel toto zasadnutie zvolať na základe 33 podpisov, ktoré doručili opoziční poslanci.

Prvý muž zákonodarného zboru Pavol Paška (Smer-SD) musel toto zasadnutie zvolať na základe 33 podpisov, ktoré doručili opoziční poslanci. Práve streda bola posledným možným dňom na zvolanie parlamentu v zákonnej lehote.

Jediným bodom programu schôdze bude návrh skupiny poslancov NR SR na prijatie uznesenia k postupu vlády SR pri rokovaní krajín eurozóny o dohode finančnej pomoci Grécku a k stanovisku vlády k dohode o poskytnutí finančnej pôžičky tejto krajine.

"Skoro mesiac sa v Bruseli rokuje o finančnej pomoci Grécku za účasti SR, 2. mája sa ministri financií eurozóny dohodli na pôžičke Grécku za účasti ministra financií Jána Počiatka. Jediný, kto môže dať mandát vláde na rokovanie v Bruseli, je NR SR," povedal minulý týždeň Stanislav Janiš (SDKÚ-DS).

"Očakávali sme zvolanie parlamentu vládou, keďže sa tak nestalo, prikročili sme k tomuto kroku," doplnila ho volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová. Za súčasný stav Grécka podľa nej nie sú zodpovední občania tejto krajiny ani celej eurozóny, ale vlády, banky a hlavne inštitúcie EÚ, ktoré zlyhali vo svojej kontrolnej funkcii. Bez toho, aby sa prijali vhodné opatrenia voči týmto subjektom, hrozí opakovanie podobnej situácie aj v ďalších krajinách eurozóny.

O mimoriadnu schôdzu prejavila záujem okrem opozície aj SNS. Koaličné ĽS-HZDS tento krok pred júnovými voľbami odmieta rovnako ako najsilnejšia vládna strana Smer-SD. Jej líder Robert Fico zvolávanie mimoriadnej schôdze do obdobia, keď grécky parlament rozhodne o obmedzeniach neopodstatnených sociálnych výhod, považuje za úplne zbytočné. Podľa neho je jej cieľom iba zneužívanie reálneho celoeurópskeho problému na získavanie vlastných predvolebných politických bodov.

Premiér už avizoval, že slovenská vláda nebude rokovať o poskytnutí bilaterálnej finančnej pôžičky Grécku bez toho, aby parlament tejto krajiny neschválil razantné opatrenia vedúce k odstráneniu nadštandardných sociálnych vymožeností.

Keďže takéto rozhodnutie gréckeho parlamentu sa podľa jeho slov očakáva až v júli, o príslušných zmenách slovenských zákonov, ktoré by umožnili pôžičku, môže rozhodnúť až nová NR SR po júnových voľbách. Zároveň upozornil, že Slovensko nebojuje za Grécko, ale za euro a vklady svojich občanov v bankách, ktoré tam majú investovaných časť svojich peňazí.

Gréci už schválili nový úsporný program, vďaka čomu majú dostať od členov eurozóny a MMF v najbližších troch rokoch úvery v celkovom objeme 110 miliárd eur, ktoré ich majú zachrániť pred bankrotom. Slovensko sa má na pôžičke podieľať sumou 816 miliónov eur, z čoho 306 miliónov eur by sme mali poskytnúť ešte tento rok.