Slovensko rozhodne o pomoci Grécku

O detailoch ďalšieho postupu sa ešte rokuje

Presnú finančnú účasť SR na pripravovanej pomoci zo strany eurozóny vo výške 30 miliárd eur ani predpokladaný termín jej poskytnutia nechcel vzhľadom na prebiehajúce rokovania bližšie komentovať. Podľa skorších informácií by malo Slovensko prispieť približne 1 % z celkovej sumy, teda asi 300 miliónmi eur.

"Všetky tieto záležitosti sú ešte predmetom rozhodovania o detailoch na pracovnej aj ďalších úrovniach, pokiaľ ide o štruktúry Európskej únie. Je to všetko otázkou koordinovaného postupu eurozóny, ako aj Medzinárodného menového fondu (MMF)," priblížil Palko. MMF by mal k pripravovanej pomoci prispieť ďalšími 15 miliardami eur.

Grécko dnes formálne požiadalo o úver členov eurozóny a MMF, keďže už nebolo schopné refinancovať svoj dlh na trhu, ktorý od krajiny požadoval vysoké úroky. Po štvrtkovej (22.4.) správe Eurostatu, ktorá ukázala, že rozpočtový schodok Grécka bol až 13,6 % namiesto pôvodne uvádzaných 12,7 % a znížení ratingu agentúrou Moody's vyskočila riziková prirážka na grécke dlhopisy, rovnako ako poistenie proti platobnej neschopnosti krajiny, do závratných výšok.

Európska komisia (EK) vo svojom dnešnom vyhlásení konštatovala, že krízové úvery pre Grécko budú uvoľnené tak rýchlo, ako je to len možné a všetci, ktorých sa to týka, sú v kontakte a vedia čo robiť. Podľa hovorcu komisie Amadeua Altafaja únia robí všetko preto, aby sa mechanizmus pomoci aktivoval čo najskôr. Úroky z bilaterálnych úverov, ktoré Grécku poskytnú jednotlivé krajiny eurozóny, sa vypočítajú podľa vzorca, ktorý stanovili ministri financií eurozóny 11. apríla.

Príspevok jednotlivých členov eurozóny sa má počítať na základe ich podielu na kapitále ECB bez započítania Grécka, čo v prípade Slovenska predstavuje 1,02 %. V prípade aktivovania záchrannej schémy by tak mal podiel SR na pomoci v plánovej výške 30 miliárd eur predstavovať približne 300 miliónov eur.

"Najdôležitejšie je, že ak by Slovenská republika musela pomôcť, tak z pohľadu verejných financií by to bola zisková finančná operácia, nakoľko úroková sadzba, za ktorú by SR poskytla pomoc, by bola vyššia ako náklady na získanie týchto finančných prostriedkov," uviedol v čase dohody členov eurozóny hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.

Peniaze na poskytnutie úveru Grécku by si Slovensko pravdepodobne muselo tiež požičať. "Ale to sa týka väčšiny štátov, pretože takouto sumou nedisponuje v podstate nijaká krajina," upozornil Šmál. Zároveň pripustil, že podľa súčasných európskych rozpočtových pravidiel by takáto pôžička bola započítaná aj do slovenského verejného dlhu.

Aj táto otázka však podľa neho bude ešte predmetom diskusií na európskej úrovni a môže dôjsť k dohode o jej vykazovaní mimo okruh verejných financií.