Obchodná dohoda s Mercosur: Ohrozenie pre farmárov alebo šanca pre exportérov?

SLOVENSKO / Rokovania o obchodnej dohode medzi Európskou úniou a juhoamerickým zoskupením Mercosur trvajú už viac ako štvrťstoročie. Kým Európska komisia sľubuje nové exportné príležitosti, v radoch európskych farmárov narastajú obavy. Je táto dohoda rozumným kompromisom alebo premrhanou šancou? O tejto zložitej téme diskutovali v relácii Ekonomické Analýzy 24 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš a Peter Blaškovitš z Rady slovenských exportérov.

Parlament posunul dohodu na súdny dvor

Európsky parlament koncom minulého týždňa posunul dohodu s krajinami Mercosur na prešetrenie Európskemu súdnemu dvoru. Andrej Gajdoš tento krok vníma veľmi pozitívne. "Európsky súdny dvor musí preskúmať, či je dohoda v súlade s právom EÚ a ostatnými dohodami," vysvetlil Gajdoš a dodal, že tento proces odhadom predĺži schválenie dohody o jeden až dva roky.

Napriek tomuto kroku Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej plánuje aplikovať jednotlivé časti dohody ešte pred jej ratifikáciou Európskym parlamentom. Tento prístup vyvoláva nespokojnosť medzi farmármi a vzbudzuje otázky o budúcnosti dohody.

25 rokov rokovaní

Peter Blaškovitš poukázal na rekordnú dĺžku vyjednávania dohody, trvajúcu 25 rokov. "Ak sú v dohode veci, ktoré je potrebné doplniť alebo vylepšiť, tak je to konštruktívne a asi potrebné," uviedol. Zároveň dodal, že tak dlhý časový rámec mohol byť dostatočný na vyjednanie finálnych podmienok a súčasné odsunutie dohody pôsobí kontroverzne.

Podľa Blaškovitša mohla urýchliť proces uzatvorenia dohody aj aktuálna geopolitická situácia, najmä obchodné bariéry zavedené Spojenými štátmi americkými pod vedením Donalda Trumpa.

Obavy farmárov

Gajdoš zdôraznil, že dohoda je prepojením obchodu a geopolitiky. Upozornil na príležitosti, ktoré ponúka oživenie obchodu medzi krajinami Latinskej Ameriky a Európou, kde žije viac ako 760 miliónov obyvateľov. Súčasne však pripomenul, že poľnohospodári a potravinári sú často tou "druhou stranou", s ktorou sa obchoduje na úkor iných odvetví.

Najväčším problémom je podľa Gajdoša neschopnosť cenovo konkurovať produktom z Latinskej Ameriky. "Nebojíme sa konkurencie, bojíme sa neférovej konkurencie," zdôraznil a vysvetlil, že potraviny sú tam vyrábané za úplne odlišných sociálnych, environmentálnych a životných štandardov. Ako príklad uviedol cukor, pri ktorého výrobe je v Európe zakázaných 43 látok, ktoré sa bežne používajú v krajinách Mercosur.

Kvóty, kvalita a sporné kontroly

Blaškovitš reagoval na obavy farmárov a upozornil, že súčasťou dohody sú obmedzenia, ako sú kvóty na dovoz hovädzieho mäsa, hydiny, cukru a syrov. Otázka je, či sú tieto kvóty dostatočné na ochranu lokálnych producentov. Zároveň zdôraznil, že dohoda zavádza aj kvalitatívne parametre a štandardy pre dovážané potraviny, čo má slúžiť ako ochranný mechanizmus.

Gajdoš však vyjadril obavy ohľadom účinnosti týchto mechanizmov. Poukázal na nedostatky v kontrolných mechanizmoch v krajinách Mercosur, kde je podľa neho oveľa jednoduchšie kúpiť zakázané látky pre chov zvierat a pestovanie plodín.