Ekonomické analýzy 24: Euro prinieslo pre obyvateľov aj lacnejšie financovanie, tvrdí Šramko
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / S eurom platíme na Slovensku 17 rokov. Ukázal sa jeho prínos? O tejto téme sa v dnešných Ekonomických Analýzach 24 rozprávali moderátor Lukáš Dzivý s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom a bývalým guvernérom NBS Ivanom Šramkom.
Nadšenie vystriedali otázniky
Vstup do eurozóny bol na Slovensku vnímaný ako kľúčové rozhodnutie a sprevádzal ho konsenzus naprieč politickým spektrom aj spoločnosťou. "Treba povedať, že to bolo na takej tej vlne toho nadšenia, keď sme po nejakom období, kedy sme boli vynechaní z integrácie, sa dostali do Európskej únie," spomína Ivan Šramko a dodáva: "Na rozdiel od iných krajín na Slovensku nebola žiadna relevantná politická strana, ktorá by bola proti tomu."
Slovenská koruna bola vnímaná ako volatilná a citlivá mena. Euro malo priniesť stabilitu a znížiť riziká. "Euro bolo veľmi významným prvkom tohto," potvrdzuje Šramko.
Výhody pre podnikateľov a dovolenkárov, ale čo ekonomický rast?
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis pripomína, že nikto nespochybňuje priame výhody eura pre podnikateľský sektor: "Nikto nespochybňuje priame výhody eura pre podnikateľský sektor v podobe odstránenia kurzového rizika v podobe úspor, transakčných nákladov a následne v administratíve a účtovníctve, to je v podstate jasné." A bežní ľudia si pochvaľujú, že nemusia meniť peniaze pri cestách do zahraničia.
Globálna kríza zmenila plány
Modely, ktoré predpovedali pozitívne dopady eura, sa plne nenaplnili, pripúšťa Šramko. Dôvodom bola predovšetkým globálna kríza v roku 2009. "Vstupovali sme v roku 2009, kedy bola obrovská globálna kríza, takže všetko sa zastavilo," vysvetľuje.
Investori však stabilizujúci vplyv eura ocenili. "Všetky zahraničné investície, ktoré k nám prišli, vždycky hovorili o tom, že okrem iného teda vyhodnocujú veľmi pozitívne aj Slovensko, že má euro ako stabilný stabilizačný prvok v tom, keď rozmýšľali a porovnávali s inými krajinami investície," tvrdí Šramko. Euro tiež prispelo k zníženiu ceny úverov.
Kvalita podnikateľského prostredia je kľúčová
Prijatie eura nie je samospasiteľné. Dôležité sú aj kroky jednotlivých vlád. "Keď sa pozrieme, ako slovenská ekonomika rástla, povedzme, pred prijatím eura a po prijatí eura, tak tam vidíme dva diametrálne odlišné obrazy," upozorňuje Stanislav Pánis a dodáva: "Euro za to samozrejme priamo nemôže. Môže za to kvalita podnikateľského prostredia, konkurencieschopnosť a miera zdanenia a kvalita verejných inštitúcií, čo pokrivkáva."
Stratu suverénnej menovej politiky, ktorá je často vnímaná ako riziko, nakoniec nemusí byť nevyhnutne negatívna. Ako poukázal Stanislav Pánis: "Česká republika alebo Maďarsko napriek tomu, že mali vlastnú centrálnu banku, ktorej hlavná úloha v týchto krajinách je, tak ako u nás, vždycky bola boj proti inflácii. Napriek tomu, že ju mali samostatnú, nedokázali s tou infláciou bojovať."
Kde by bolo Slovensko bez eura?
Stanislav Pánis pripomína, že do Česka, Poľska a Maďarska prúdi v posledných rokoch viac investícií ako na Slovensko. "Čo teda naznačuje, že ten väčší faktor na prítok zahraničných investícií je kvalita podnikateľského prostredia a nie mena, a mena ako taká."
Pre bežných ľudí prinieslo euro prostredníctvom firiem odstránenie kurzového rizika a transakčných nákladov, teoreticky rýchlejší rast ekonomiky a životnej úrovne. "Prinieslo to pre obyvateľov aj lacnejšie financovanie, lacnejšie úvery, hypotéky boli extrémne nízke dlhé obdobie, aj keď to porovnáme s krajinami, ktoré euro nemali," dodáva Ivan Šramko.
Prečo susedia euro neprijali?
Česko, Maďarsko a Poľsko majú vlastné meny. Prečo? "V Českej republike od začiatku, už po vstupe do Európskej únie a ešte aj predtým, boli veľmi silné protiintegračné hlasy," vysvetľuje Ivan Šramko. Dôležitá bola aj silná reputácia Českej národnej banky. "Nebol tam veľký tlak, že teda poďme na spoločnú menu, pretože tá naša česká, tá naša banka, nefunguje centrálne a nedokáže to ovplyvňovať."
Digitálne euro je doplnok k hotovosti centrálnych bánk. Stanislav Pánis je skeptický. Nemyslí si, že digitálne euro rieši nejaký problém a nerieši žiadny problém. Poukazuje aj na to, že kryptomeny sú nepochopiteľné a ľudia by potom zjednotili a spájali kryptomeny a digitálne meny.