Éra lacných peňazí sa končí. Konflikty aj dlhy štátov môžu zdražiť hypotéky

SLOVENSKO / Napätie na Blízkom východe, rekordné zadlženie štátov a rastúce výnosy dlhopisov menia fungovanie svetovej ekonomiky. Analytici Marián Kočiš a Michal Ďurica v relácii Ekonomické analýzy 24 upozornili, že obdobie extrémne lacných peňazí sa pravdepodobne skončilo. Dôsledkom môžu byť drahšie hypotéky, vyššie náklady štátov na financovanie aj väčšia neistota na trhoch.

​Víkend priniesol mierny optimizmus 

Víkendové správy o možnej dohode medzi administratívou Donalda Trumpa a Iránom priniesli finančným trhom mierny optimizmus. Cena ropy po správach klesla pod hranicu 100 dolárov za barel, lacnel aj európsky plyn. Analytici však upozorňujú, že situácia zostáva veľmi krehká a trhy si naďalej započítavajú vysoké geopolitické riziko.

"Takýchto zlomových momentov sme za posledné mesiace zažili viacero. Kým nebude dohoda definitívne podpísaná a ropa nezačne opäť stabilne prúdiť na trhy, treba zostať opatrný," uviedol portfólio manažér IAD Investments Michal Ďurica.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša by ani prípadné otvorenie strategického prielivu automaticky neznamenalo návrat k cenám energií spred konfliktu. Poškodená infraštruktúra a pretrvávajúce bezpečnostné riziká budú podľa neho trhy ovplyvňovať ešte celé kvartály.

Rastúce výnosy štátnych dlhopisov

Rastúce geopolitické napätie zároveň tlačí nahor výnosy štátnych dlhopisov. Investori si za požičiavanie štátom pýtajú vyššie úroky, pretože očakávajú vyššiu infláciu aj väčšiu neistotu. Najvýraznejšie je to viditeľné v Spojených štátoch, ktoré podľa analytikov zápasia s dlhodobo neudržateľným zadlžením.

"Nemôžete mať dlh vo výške desiatok biliónov dolárov a zároveň neriešiť rastúce náklady na jeho obsluhu," upozornil Ďurica. Podľa neho si trhy začínajú uvedomovať, že obdobie lacného financovania sa končí.

Riziko stagflácie

Analytici zároveň upozorňujú na riziko stagflácie – teda kombinácie pomalého ekonomického rastu a zvýšenej inflácie. Slabšie ekonomické vyhliadky už podľa nich vidno najmä v Nemecku a eurozóne.

Vývoj na dlhopisových trhoch sa pritom priamo prenáša aj do cien hypoték. Kočiš upozornil, že bankám zdraželo financovanie o približne pol percentuálneho bodu, čo sa postupne odráža aj v úrokoch pre domácnosti. "Hypotéky okolo jedného percenta boli výnimočným stavom. Ak nepríde ďalší veľký ekonomický šok, k takým sadzbám sa už pravdepodobne nevrátime," povedal Ďurica.

Podľa analytikov budú musieť štáty v najbližších rokoch viac investovať do obrany, infraštruktúry či energetiky, čo bude ďalej zvyšovať tlak na verejné financie. Európa sa podľa Kočiša zároveň musí pripraviť na svet s väčšou geopolitickou neistotou a slabšou globalizáciou.

Obaja experti sa zhodli, že v období rastúcich rizík bude pre investorov kľúčová diverzifikácia. Za univerzálne bezpečný prístav už podľa nich nemožno automaticky považovať ani štátne dlhopisy.