Ekonomické analýzy 24: Slovensko po Nežnej. Kam sme sa posunuli a čo nás ešte čaká?

Zdielať na

17.11.2025 Ekonomika

Ekonomické analýzy 24: Slovensko po Nežnej. Kam sme sa posunuli a čo nás ešte čaká?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Od Nežnej revolúcie sa na Slovensku zmenilo takmer všetko – to ako pracujeme, ako bývame, koľko zarábame aj koľko míňame. Za 36 rokov sme sa presunuli z centrálne riadenej ekonomiky do modernej Európy. Podarilo sa nám dobehnúť Západ alebo stále zaostávame? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutovali riaditeľ odboru prierezových iniciatív Národnej banky Slovenska Branislav Reľovský a ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník.

Zrušený sviatok a priznanie vlády

Kontroverzným krokom tohto roka bolo zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja. Vláda si od tohto kroku sľubovala 150 miliónov eur do rozpočtu. Viliam Páleník to vidí ako priznanie, že "pri takom nastavení ekonomiky pri takom množstve práce nie sme schopní financovať cez dane takéto množstvo výdavkov."

Ekonomické dedičstvo socializmu

Branislav Reľovský pripomína, že pri páde komunizmu bola ekonomická výkonnosť Slovenska pod 60 percentami výkonnosti Rakúska. "Ekonomika síce za tých 40 rokov po druhej svetovej rástla, ale ak sa porovnáme s rastom napr. Rakúska, tak ten rast bol ďaleko väčší práve na tom západe, čím vznikli takéto rozdiely."

Viliam Páleník vysvetľuje, že po roku 1948 sa Československo priklonilo k Sovietskemu zväzu a prijalo inú cestu rozvoja, než napríklad Rakúsko s Marshallovým plánom. "Po nástupe komunistov prvá päťročnica 48 až 53 bola dopadla zúfalo, ekonomika sa rozvrátil a ešte viac, ako bola bola po vojne."

Kľúčové zmeny po '89

Revolúcia priniesla liberalizáciu obchodu, obnovenie funkcie centrálnej banky a komerčného bankovníctva, a zavedenie trhových mechanizmov. Dôležitou zmenou bola privatizácia, najprv malá, neskôr kupónová. "Vytvárali sa podmienky pre trhovú ekonomiku, aby boli nejakí vlastníci," vysvetľuje Páleník. Liberalizácia zahraničného obchodu a zavedenie konvertibilnej koruny otvorili dvere konkurencii a modernizácii.

Príchod zahraničných investorov: Nové technológie a pracovné miesta

Zahraniční investori priniesli nové technológie a know-how, prepojili slovenskú ekonomiku s vonkajším svetom a zamestnali množstvo ľudí. "Sme svetovou veľmocou, keď sa porovnáme v produkcii automobilov na jedného obyvateľa," hovorí Reľovský.

Ekonomický rast a dobiehanie Západu

Obdobie rokov 2001 až 2009 bolo podľa Reľovského pre slovenskú ekonomiku najúspešnejšie. "Ekonomika rástla viac ako o viac ako šesť percent ročne. A to nám prinieslo zásadné zmeny, či už v životnej úrovni, alebo aj v poklese nezamestnanosti, aj v ekonomickom raste a dobiehania." Páleník však upozorňuje, že po kríze v roku 2008 sa Slovensko nevedelo opäť naštartovať a prestalo konvergovať k priemeru Európskej únie.

Kúpna sila a kvalita života: Posun vpred, no s výzvami

Reálne mzdy na Slovensku výrazne vzrástli. Za jednu výplatu si dnes môžeme kúpiť oveľa viac tovarov a služieb ako v roku 1989. Reľovský uvádza príklad: "Taký televízor, tak v roku 89 z jednej výplaty sme si nedokázali ani jeden televízor zakúpiť, dnes je to viac ako dva televízory."

Páleník pripomína, že drahé boli v minulosti najmä výrobky dlhodobej spotreby a autá. Zvýšila sa škála príjmov domácností. V súčasnosti sú vyššie dôchodky, detské prídavky aj daňové úľavy.

Súčasné výzvy a vízie do budúcnosti

Nerovnosti v spoločnosti sa zvyšujú a stredná trieda sa oslabuje. Reľovský upozorňuje, že Slovensko dáva na potraviny z rozpočtu domácnosti viac ako vyspelejšie krajiny. Páleník sa domnieva, že strednú triedu oslabujú najmä konsolidačné opatrenia vlády.

Do budúcna musíme prijať klimatickú neutralitu. Využiť nové technológie a prinášať produktivitu a pridanú hodnotu pre spoločnosť. A nájsť rovnováhu, aby sme boli sociálne spravodliví.