Trumpove clá v praxi: Kto na nich zarába a prečo by mali znepokojovať Slovákov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Nové clá uvalené Spojenými štátmi na dovoz z desiatok krajín, vrátane Európskej únie, vstúpili do platnosti. Aký dopad budú mať na americkú a globálnu ekonomiku? Na to sme sa pýtali analytika J&T BANKY Stanislava Pánisa.

Clá ako nástroj v rukách Donalda Trumpa

Hoci Donald Trump opakovane deklaruje dosiahnutie obchodných dohôd s viacerými krajinami, žiadna z týchto dohôd zatiaľ nebola podpísaná. Podľa analytika Stanislava Pánisa je tak situácia nestabilná a clá sa môžu kedykoľvek zmeniť. „V prípade Donalda Trumpa ako šéfa Bieleho domu nič nie je nemenné a vytesané do kameňa,“ vysvetľuje Pánis.

Jeho administratíva, ako sa zdá, využíva clá ako nástroj na dosiahnutie konkrétnych cieľov, ktoré nemusia mať vždy priamo obchodný charakter. Ako príklad uvádza dodatočné 25 % clá uvalené na Indiu pre nákup ruskej ropy, prípadne 50 % clo na Brazíliu kvôli súdnemu procesu s bývalým prezidentom.

Paradoxné clá a vyhrážky: Ruská ropa prúdi do USA cez Indiu

Paradoxom je, že clá na Indiu sa nevzťahujú na ropné produkty spracované indickými rafinériami, hoci pochádzajú z ruskej ropy. „Ruská ropa sa aj dnes dováža, alebo produkty z nej, dovážajú do Spojených štátov,“ upozorňuje Pánis.

Trump sa neštítil ani priameho vyhrážania. Deklaroval, že ak Európa nebude nakupovať a investovať v USA za 600 miliárd dolárov, clo môže byť zvýšené z 15 % na 35 %. Zároveň naznačil možnosť uvalenia až 100 % ciel na dovoz čipov od výrobcov, ktorí nebudú investovať v Spojených štátoch.

Sektorové clá a neúspech švajčiarskej prezidentky

Okrem ciel na jednotlivé krajiny existujú aj špeciálne sektorové clá. Napríklad Švajčiarsko čelí recipročnému clu vo výške 39 %. Cesta švajčiarskej prezidentky do USA skončila neúspešne a krajina reagovala zrušením zákazky na nákup stíhačiek F-35 zo Spojených štátov.

Výnimkou sú zatiaľ medicínske produkty, na ktoré sa vzťahujú nulové clá. Trump sa však už viackrát vyhrážal zavedením 250 % cla na farmaceutické produkty.

Prečo sa nehovorí o clách na služby?

Zaujímavé je, že sa takmer vôbec nehovorí o clách na služby. Mnohé krajiny by totiž po započítaní služieb nemali s USA negatívnu obchodnú bilanciu. Dôvodom je zrejme snaha Európskej únie o zavedenie digitálnej dane, ktorá by zasiahla veľké technologické spoločnosti z USA, od čoho nakoniec upustila s cieľom dosiahnuť dohodu.

Slovensko a nové clá: Výhra alebo prehra?

Po stretnutí Donalda Trumpa s Ursulou von der Leyen v Škótsku sa diskutuje o tom, či je 15 % clo pre Európsku úniu a Slovensko výhodné alebo nie. Analytik Pánis to vidí takto: Pred príchodom Trumpa bola efektívna colná sadzba pre dovozy z EÚ okolo 3 %. Teraz je to 15 %, takže z tohto pohľadu je to relatívna prehra. Hrozilo 30 % alebo 50 % clo, takže z tohto pohľadu je to relatívna výhra.

Ako sa to dotkne Slovenska?

Gro slovenského exportu do USA tvoria automobily (75-80 %). Clá na automobily z EÚ klesli z 27,5 % na 15 %, takže sme na tom lepšie ako pred mesiacom, ale horšie ako na začiatku roka, keď boli clá na úrovni 2,5 %. Vyrábajú sa u nás autá v najvyššej cenovej kategórii, takže cenová citlivosť dopytu bude nižšia. Navyše, clá boli uvalené aj na automobily z ostatných regiónov.

Dopad na bežného Slováka?

Americké dovozy do EÚ nebudú čeliť žiadnym clám, čo je pre spotrebiteľa pozitívne. Naopak, Európska únia bude čeliť 15 % clu. V prípade ocele a hliníka, a výrobkov, ktoré ich obsahujú, to bude až 50 % clo. Celková efektívna colná sadzba Spojených štátov bude na úrovni 18 %, v prípade EÚ to bude niečo cez 15 %. "To bude určitou brzdou ekonomického rastu Európskej únie," hovorí Pánis.

Hoci má Slovensko nízku expozíciu (asi 4 % celkového exportu), týka sa to hlavných obchodných partnerov v Európe. Pomalší rast Nemecka, Holandska, Belgicka a Francúzska sa prejaví aj do pomalšieho rastu slovenskej ekonomiky. Na druhej strane, obchodná vojna mierne ustupuje, čo znižuje neistotu a nervozitu.

Alternatívy a hľadanie nových ciest

Clá prinútili aj iné krajiny hľadať alternatívne riešenia. Mexiko a Kanada intenzívnejšie rokujú o spolupráci. Čína sa od oznámenia ciel snaží znižovať obchod s USA a zvyšovať obchod s ostatnými krajinami, napríklad s Európskou úniou. Analytik predpokladá, že čínsky obchod v rámci regiónu Ázie dynamicky rastie a viac produktov z Číny sa bude tlačiť na európske trhy, čo môže byť pre spotrebiteľa pozitívne, ale pre európsky priemysel nevýhodné.

Ako môžu firmy v EÚ kompenzovať negatívny vplyv ciel?

Firmy môžu odísť z Európy do Ázie alebo Spojených štátov, kde je lepšie podnikateľské prostredie. Trump zavádza clá, aby motivoval firmy s vysokou pridanou hodnotou (napríklad čipový priemysel) k návratu do Spojených štátov. Amerika chce mať všetko pod kontrolou v čase zostrujúceho sa geopolitického zápasu.