Slovenský dlh rýchlo rastie: Odborník vysvetlil, kde všade to zasiahne naše peňaženky

BRATISLAVA / Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol v prvom štvrťroku 62,8 percenta HDP. Hoci sme v rámci Európskej únie na tom zatiaľ relatívne dobre, budúci vývoj neveští nič dobré. Prečo je to tak a čo to znamená pre naše peňaženky? Odpovede prináša Pavol Majher z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Slovensko spolu s Rakúskom zaznamenalo najvýraznejší nárast hrubého verejného dlhu v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Podľa Pavla Majhera nie je tento vývoj prekvapením, keďže prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladali nárast zadlženia. "Vychádza to z tých vysokých deficitov a rátame, že na konci tohto roku ten dlh by mal byť historicky najvyšší v histórii slovenských verejných financií," varuje Majher.

Predpokladá sa, že do konca roka dlh mierne klesne na 61,8 % HDP, no stále pôjde o rekordnú úroveň. Hoci je Slovensko v rámci EÚ na 12. mieste, čo sa týka výšky dlhu, problémom je jeho rast. "Mnohé z tých krajín, ktoré sú pred nami v tej výške dlhu, sú na zostupnej trajektórii. Je tam to ozdravovanie. Je nejakým spôsobom tam stabilizácia. Čo sa však nedá povedať o Slovensku," vysvetľuje Majher. Práve tento nepriaznivý výhľad robí situáciu na Slovensku znepokojivou.

Prečítajte si tiež

V konsolidácii potrebujeme pridať. Štát z transakčnej dane získa menej, než čakal

Vysoký dlh, vyššie úroky

Dopad vysokého verejného dlhu na slovenské hospodárstvo je jednoznačný. "Vysoká úroveň verejného zadlženia v prvom rade znamená vyššie úrokové náklady," zdôrazňuje Majher. Štát musí splácať dlh, a tieto peniaze potom chýbajú inde. Už v tomto roku by úrokové náklady mali prekročiť 2 miliardy eur.

Nepriaznivé hodnotenie Slovenska pre rastúci dlh má vplyv nielen na štát, ale aj na občanov. "Úrokové sadzby pre štát potom vstupujú do úrokových sadzieb aj pre ľudí, pre firmy, pre občanov na hypotékach," vysvetľuje Majher. "Čím viac platí štát, dá sa povedať, tým viac platia aj ľudia na tých svojich finančných nástrojoch, ktoré používajú."

Vláda má nástroje, ale musí konať

Hoci aktuálna vláda deklaruje snahu o stabilizáciu dlhu a prijala konsolidačné balíčky, tieto kroky neboli dostatočné. "Nebolo to dostatočné a treba pokračovať v tom konsolidačnom úsilí tak, aby sa podarilo tender zastaviť," upozorňuje Majher a dodáva: "Lebo naozaj v opačnom prípade budeme smerovať k úrovniam, ktoré už z pohľadu slovenského hospodárstva budú neudržateľné."

Vláda si stanovila cieľ znížiť deficit pod tri percentá HDP do roku 2028, čo Majher považuje za ambiciózny, no dosiahnuteľný cieľ. Vláda sa podľa neho však doteraz zameriavala skôr na úpravu príjmov, než na zefektívňovanie výdavkov. Aj keď nemôže Majher konkrétne odporúčať kroky, apeluje na vládu, aby pri konsolidácii zohľadňovala dopad na ekonomiku a občanov.

Prečítajte si tiež

Konsolidácia zdrvila Slovákov. Mnohí rátajú každé euro, šetria na potravinách, zábave aj dovolenkách

Ekonomický protivietor a dôležitosť ozdravovania

Negatívny vplyv na verejné financie má aj zhoršujúce sa ekonomické prostredie a obchodná vojna. Pomalší rast ekonomiky znamená nižší výber daní a zhoršovanie deficitov. "Je potrebné nejakým spôsobom to zohľadniť tiež aj v nastavovaní konsolidácie, aby nejakým spôsobom sa toto ešte neumocňovalo ten negatívny vývoj," podotýka Majher.

Aj pri raste pod dvoma percentami je podľa Majhera stále reálne dosiahnuť zníženie deficitu pod tri percentá HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však predpokladá, že ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, deficit sa nepodarí znížiť pod päť percent a dlh bude naďalej rásť k úrovni 75 % HDP na konci volebného obdobia.

"Ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, tak deficit sa nepodarí znížiť pod päť percent a ten dlh bude naďalej rásť veľmi dynamicky, dokonca až k úrovni 75 % na konci volebného obdobia. Tam v tých našich odhadoch vychádza, že už za dva roky by ten dlh mohol prekročiť 100 miliárd eur, čo je naozaj zásadná úroveň," varuje Majher. Preto je podľa neho dôležité pokračovať v ozdravovaní verejných financií a zamedziť tomuto negatívnemu vývoju.