Lekár Visolajský: Ak sa bude testovať dva až trikrát týždenne, antigénové testovanie má zmysel

10.02.2021 10:21 Noviny.sk Rozhovory
Lekár Visolajský: Ak sa bude testovať dva až trikrát týždenne, antigénové testovanie má zmysel Zdroj: noviny.sk
BRATISLAVA / Lekár Peter Visolajský pôsobí vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Od roku 2012 je predsedom Lekárskeho odborového združenia. V prvej vlne bol členom permanentného krízového štábu. Podľa neho už v lete by sme mohli cítiť zlepšenie stavu krajiny. Aký je na to recept? Z akých podmienok je bezpečný nástup do škôl?

S otváraním škôl vznikol chaos, rodičia sa do nich boja pustiť deti. Na druhej strane sa hovorí, že je to bezpečné. Ako to vnímate vy ako lekár?

Ako pediater to, že deti nie sú už skoro rok v škole vnímam veľmi kriticky. Odráža sa to na ich psychike, na ich vývoji, najmä u malých detí. Na Slovensku máme obrovskú skupinu detí zo sociálne slabšieho prostredia, pre nich je to veľká škoda a výpadok, je to pre ne devastačné. Mali by sme na to pamätať a spraviť všetko preto, aby sa školy a materské školy otvárali. 

Je bezpečné otvárať na Slovensku školy tak, ako sa začalo 8.februára? Akým spôsobom by sa mali otvárať, aby boli bezpečné pre všetkých - učiteľov aj žiakov?

Takto určite nie. Treba sa poučiť od ostatných krajín. My vieme, že ak sa zabezpečení očkovanie učiteľov, pravidelné testovanie žiakov a budú sa dodržiavať hygienické opatrenia -okrem umývania rúk, rúšok, aj pravidelné vetranie, dezinfekcia a zvlhčovanie vzduchu, tak by otvorenie škôl bolo na Slovensku reálne.

Je súčasná frekvencia testovania raz za týždeň dostačujúca?

Jedenkrát do týždňa, a u jedného rodiča sa míňa účinku. Míňa sa to účinku, pretože to je z podstaty antigénu nezmysel. Keď už testovať antigénnym testom, tak minimálne dva až trikrát do týždňa. Nemuseli by sa rodičia toho báť, už dnes sú testy, pri ktorých stačí vytrieť iba prednú časť nosa. V Rakúsku tieto testy kúpili a zabezpečili pre školy. Deti sa samé vytierajú, netreba na to ani zdravotníka. Výsledky sú do niekoľkých minút s rovnakou účinnosťou ako antigénové testy. 

Britská mutácia sa šíri aj medzi deťmi. Dokonca aj v nemocniciach sú hospitalizované deti. Nie je riziko otvárania škôl v tejto situácii príliš vysoké?

Nejaký prudký nárast hospitalizovaných detí kvôli britskému variantu nepozorujeme ani u nás, ani vo svete. Na druhej strane ten britský variant infikuje viacej ľudí a pribudnú aj deti lebo je celkový počet pacientov vyšší, ale nie je ťažší priebeh u detí. Problém škôl je, že tá infekcia sa tam môže šíriť a deti si prinesú tú infekciu domov príbuzným a tí potom môžu skončiť v nemocnici. S tými opatreniami sa tomu ale dá zabrániť. 

Od 13.februára by sa mali dať očkovať aj učitelia. Po prvej fáze očkovania budú mať hneď aj protilátky? Je to bezpečné z pohľadu učiteľa nastúpiť hneď do školy?

Je to veľmi dobrý krok, treba pochváliť vládu, že to zabezpečila pre učiteľov. Po tej prvej dávke je už istá ochrana, hlavne pred ťažším priebehom. Aj keď sa človek môže po prvej dávke infikovať, tak už je podstatne ľahší priebeh. Tá druhá dávka by ich už mala chrániť pred hospitalizáciou, prípadne pred ochorením. 

V zahraničí už otvárajú aj lyžiarske svahy, ako to u nás vyzerá s lyžovačkou? Budeme si môcť ešte tento rok zalyžovať? 

My sme zaviedli lockdown pomerne neskoro. Za to teraz platíme obrovským počtom úmrtí v januári, ktoré sú odvrátiteľné zbytočné úmrtia, ale aj tým, že ten lockdown u nás musí byť prísnejší a trvá dlhšie. Z tohto dôvodu nie je dobré, aby sme dnes zvyšovali mobilitu. Ešte stále nie sme za tým, nie sme v takej fáze zlepšovania, aby sme si to mohli dovoliť. Pohyb v prírode je určite dobrý, aj ako prevencia. Zvyšovanie mobility tak, aby sa ľudia stretávali pri vlekoch, v tých zariadeniach okolo lyžiarskych stredísk, v reštaurácii alebo bufetoch to nie je to, čo by sme potrebovali. 

Ani s negatívnym testom?

Ten test negatívny má svoje limity. Opakujem, že to by bolo potrebné robiť viackrát do týždňa, aby sme z toho mali nejaký efekt. To, že má niekto negatívny test a desať dní môže behať ako keby po slobode tak to je kontraproduktívne. 

Vieme o očkovaní, ale aj o novovznikajúcich mutáciách. Sú všetky tie vakcíny odolné aj voči mutáciám?

Mutácia britská, ktorú máme tak na ňu vakcíny fungujú rovnako ako na pôvodný kmeň. Našťastie, to je rovnaká výborná účinnosť. Na juhoafrickú mutáciu fungovali vakcíny pomerne slabšie, ale stále veľmi dobre, aby človeka ochránili pred ťažkým priebehom. Našťastie, všetky tie mutácie, ktoré dnes máme, tak tie vakcíny sú účinné, aby človeka ochránili pred ťažším priebehom. 

Vznikajú nejasnosti ohľadom toho, kto rozhoduje o opatreniach, či odborníci alebo je to v politickej rovine. Ako často dnes rokuje krízový štáb? Kto má konečnú zodpovednosť za rozhodnutia?

Zodpovednosť je na vláde a všetky tie inštitúcie ako pandemická komisia, krízové štáby majú iba poradnú funkciu voči vláde. Tá konečná zodpovednosť je na vláde. Rozhodnutia, ktoré schvália na vláde by mali byť po porade s ostatnými. Myslím si, že zo strany ústredného krízového štábu to má význam. Tam sú napríklad zastúpené samosprávy, je tam človek od pani prezidentky, jednotlivé ministerstvá. To je dobrá pôda, aby si tam všetko odkomunikovali a nemuseli by sme zažívať chaos spred týždňa. (týždeň 31.1-6.2.)

Aká je momentálna situácia v nemocniciach? Aký stav je u vás v Nitre? 

Celoslovensky, keď to spriemerujeme tak vidíme mierne zlepšovanie. Nárast pacientov nie je taký výrazný ako v januári. V mojej nemocnici, kde pracujem v Nitre, sme najhoršie zažili v januári a dnes vidíme pokles pacientov, čo sa veľmi tešíme a vidno, že tie lockdownové opatrenia zabrali. Sú však aj regióny, kde to stúpa. Aj v okolí Bratislavy, Rimavská Sobota, Dunajská Streda, Michalovce, Košice tam je nárast stále, ale už nie je taký prudký ako bol. To zlepšenie je určite viditeľné, aj keby sme si všetci priali výraznejšie zlepšenie. Žiaľ, lockdown sme zaviedli príliš neskoro, toto sú dôsledky, že to trvá dlhšie. 

Minister zdravotníctva povedal, že nás čaká ťažké obdobie. Máte nejaký odhad, kedy budeme žiť normálnejšie? 

Ťažko to je povedať, pretože do toho vstupuje veľmi veľa premenných. Mení sa správanie ľudí v čase, inak na to reagujú, mení sa aj vírus. Je to ťažko odhadnúť, kedy budeme v lepšej situácii, ale ak sa vírus výraznejšie nezmení, nezmení sa účinnosť vakcín tak keď zaočkujeme väčšinu časť populácie do leta, mali by sme vidieť citeľné zlepšenie. Dnes to vidieť dobre na Izraeli, ktorý má väčšinu ľudí nad 60 rokov zaočkovaných a naozaj tá chorobnosť tam výrazne klesla. 

Okrem hospitalizovaných s Covid-19 sú v nemocniciach pacienti s inými ťažkosťami. Vidíte dopady na pacientov, ktorí mali podstúpiť operácie napríklad?

Toto je veľká obava nás, lekárov a zdravotníkov. Bojíme sa veľmi o týchto ostatných pacientov, pretože tým sa teraz nedostáva adekvátna starostlivosť. Plánované operácie sú zastavené. Značná časť necovidovej medicíny je dnes v útlme a toto bude mať veľké dôsledky na zdravotný stav Slovenska. Jednak nádorové ochorenia, ale aj iné veci sa strašne zanedbávajú tým, že sa ľudia boja ísť k lekárovi, ísť do nemocnice alebo sa nedostanú. Toto sú vážne následky, ktoré budeme mať po Covide. 

Vnímate to už teraz u vás v nemocnici? Viete povedať nejaké príklady? 

My sme to videli už pri prvej vlne na jar 2020, kde sa zastavila tá bežná zdravotná starostlivosť a potom veľa pacientov chodilo s komplikáciami. Ten časový odklad má svoje riziká a veľa pacientom sa zhorší ochorenie a tá liečba je podstatne náročnejšia, dlhšia a drahšia. 

Zdroj: noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Odporúčame

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:40 Krimi
06:15 Ranné noviny
08:35 Bez servítky
05:15 Súdna sieň
06:00 Moja mama varí lepšie ako tvoja
07:20 Moja mama varí lepšie ako tvoja
05:45 Policajti v akcii
06:45 Prvé oddelenie II.
07:15 Prvé oddelenie II.
05:00 Zabi nudu! II.
05:10 Tashiho svet
05:25 Pat a Mat
06:05 Muž, který zabil Dona Quijota
08:25 Královská noc
10:10 Nádech pro lásku