EKONOMIKA: Štátna pomoc v čase koronakrízy má pre podnikateľov riziká, hrozia im aj sankcie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA - Štátna pomoc v čase koronakrízy má pre slovenských podnikateľov aj riziká a hrozia im pri nepravdivom uvedení údajov sankcie. Upozornila na to v piatok Slovenská komora daňových poradcov (SKDP). Podnikateľom sú poskytované verejné prostriedky, ktoré môže kontrolovať štát alebo EÚ. Kontroly nečakajú na koniec pandémie, ale vykonávajú sa priebežne. Podľa medializovaných informácií už stovky podnikateľov museli úradom pomoc vrátiť. ”Podnikatelia pri žiadostiach o pomoc nie vždy myslia na to, že ak uvedú nesprávne údaje, hrozia im sankcie, či dokonca trestné stíhanie. A to aj v prípade, ak je chyba nevedomá, keďže pravidlá pomoci nie sú vždy jednoznačné," uviedla daňová poradkyňa SKDP Zuzana Moravčíková.
Nevýhodou príspevkov na udržanie pracovných miest je podľa Moravčíkovej to, že úrady vopred nekontrolujú, či žiadateľ splnil podmienky. Zodpovednosť za ich splnenie nesie podnikateľ. "Riziko je pri následnej kontrole, ak sa preukáže, že čestné vyhlásenia nezodpovedali skutočnosti," doplnila Moravčíková.
Podnikateľom robia podľa SKDP najväčší problém výber vhodného opatrenia, určenie tržieb a daňové povinnosti. Výber vhodného opatrenia skomplikovali opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorých sa poskytovali príspevky. Aktuálne sa opatrenia zverejňujú v oficiálnom Vestníku vlády SR, ale na jar 2020 boli spravidla iba na webe ÚVZ, často sa podľa SKDP menili a používali sa pojmy bez legálnej definície.
"Neexistovalo jednoznačné pravidlo, podľa ktorého by sa príspevky poskytovali buď zakázaným prevádzkam (Opatrenie 1) alebo prevádzkam s poklesom tržieb (Opatrenie 3). Zároveň pokles tržieb nebol zákonom definovaný. Problematické je aj plnenie daňových povinností pre účely príspevkov, ktoré zákon neupravuje jednoznačne a splnenie podmienky môže byť nejasné,” dodala Moravčíková.
Úrad práce, ktorý príspevok poskytol ho môže žiadať naspäť, ak dodatočne zistí, že žiadateľ nespĺňal podmienky. Ak teda jeho čestné vyhlásenie nezodpovedá skutočnosti, nemá odklad platenia alebo splátkový kalendár na dane, odvody, pokuty. Ak žiadateľ nevráti finančný príspevok, keď zistí, že nespĺňal podmienky alebo v lehote určenej úradom, ak nesplnenie zistil úrad, úrad práce mu môže uložiť pokutu do výšky 33 193,91 eura. Okrem toho od neho môžu vymáhať aj penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny.
"Okrem vrátenia príspevku sa žiadateľ mohol dopustiť aj priestupku, ak uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení, za čo mu môže byť uložená pokuta do 165 eur. V extrémnom prípade môže ísť aj o trestný čin,” uzavrela daňová poradkyňa.