Odborníci v Žiline sa usilujú objasniť vplyv elektromagnetického poľa na človeka

Vplyv elektromagnetického poľa (EMP) na človeka je dlhodobo veľkou výzvou pre vedeckú komunitu a viaceré jeho účinky, pozitívne aj negatívne, ešte stále nie sú objasnené. Vplyvu elektromagnetického poľa sa už desaťročie venuje aj výskum odborníkov z Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline (FEIT UNIZA), ktorí skúmajú, ako ovplyvňuje výživu buniek aj implantovateľné zariadenia v tele človeka. Ich bádanie by mohlo mať vplyv na kvalitu ľudského života.

Človek je vystavený elektromagnetickému žiareniu počas svojho celého života. Či už je to z prirodzených zdrojov, ako sú napríklad elektromagnetické pole zeme, kozmické žiarenie, elektrostatické výboje v atmosfére a slnečný vietor, alebo umelých zdrojov, ktorými sú rozhlasové a televízne vysielače, základňové stanice mobilných operátorov, mobilná a bezdrôtová komunikácia, detekčné zariadenia na letiskách či bezpečnostné systémy v obchodoch. S prirodzenými zdrojmi sa ľudia vyvíjali, no na zachytenie umelých zdrojov nie je telo uspôsobené a nedokáže sa dynamicky prispôsobiť ich zmenám a rozširovaniu. Umelé zdroje môžu vyvolávať tepelné aj netepelné biologické účinky a zatiaľ, čo prvé zmienené sú pomerne dobre preskúmané, o ďalších sa vie veľmi málo.

Odborný tím výskumníkov a doktorandov z Katedry teoretickej elektrotechniky a biomedicínskeho inžinierstva (KTEBI) FEIT UNIZA pod vedením Ladislava Janoušeka sa svojím výskumom o vplyve nešpecifických účinkov EMP na bunkovej úrovni usiluje napríklad prísť na to, či by sa s jeho pomocou dali liečiť nádorové ochorenia. Doterajšie výsledky poukazujú na parametricky selektívny proces, čo znamená, že za určitých okolností, pri špecifickom nastavení parametrov EMP, ako sú frekvencia, intenzita či dĺžka expozície, je možné urýchliť množenie buniek, no pri inom nastavení naopak negatívne ovplyvniť ich výživu. Výskumníci používajú na skúmanie kvasinky, pretože najviac pripomínajú bunky zhubných nádorov

Výskumníci, ktorí úzko spolupracujú s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine, Ústavom merania Slovenskej akadémie vied a inými slovenskými i zahraničnými inštitúciami, vychádzajú z teórie iónovej parametrickej rezonancie, ktorá je zatiaľ uznaná ako najpravdepodobnejšia teória netepelných účinkov EMP na bunky a dosiaľ sa ju nepodarilo jednoznačne dokázať ani vyvrátiť. Výskumnú infraštruktúru si na KTEBI FEIT UNIZA budujú z veľkej časti sami výskumníci, pretože univerzálne komerčné zariadenia pre tento typ výskumu neexistujú.

Odborníci nezaháľajú ani pri výskume vplyvu EMP na funkčnosť implantovaných zariadení v ľudskom tele. Napríklad u kardiostimulátorov môže za určitých okolností nastať nežiadaná zmena funkčnosti, čo podľa doterajších výskumov môže byť spôsobené práve umelým EMP. Výskumníci uskutočnili už stovky experimentov a pokusov s novými ožarovacími systémami na nízkej frekvencii a každým z nich sa dostávajú bližšie k poznaniu, ktoré môže ovplyvniť kvalitu ľudského života.

Informácie agentúre SITA poskytla Adriana Valentovičová z Oddelenia pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline.