Navrhovaný vekový strop 65 rokov pre sudcov všeobecných súdov je nastavený nízko, tvrdí iniciatíva ZOJ

 Vekový strop 65 rokov pre sudcov všeobecných súdov, s ktorým prichádza Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci novej reformy justície, je nastavený nízko. Mnoho sudcov v tomto veku je totiž schopných kvalitne súdiť. Uviedla to iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) s tým, že viacerí sudcovia v tomto veku majú záujem pracovať aj v iných oblastiach súdnictva. Rezort spravodlivosti navrhuje pre sudcov všeobecných súdov vekový strop na 65 rokov a pre sudcov ústavných sudcov na 70 rokov.

ZOJ navrhuje model, aby bol sudca vymenovaný do funkcie na doživotie s tým, že dovŕšením veku 68 rokov by ďalej nemohol túto funkciu aktívne vykonávať. „Mal by však status emeritného sudcu a mohol by pôsobiť v iných oblastiach, napríklad ako člen disciplinárnych senátov, hodnotiacich a výberových komisií, v Justičnej akadémii a podobne,“ uviedla ZOJ. Zachovať chcú aj možnosť sudcu skončiť hneď po dovŕšení dôchodkového veku, teda približne vo veku 63 rokov. „Ak sudcovia ústavného súdu môžu v tejto funkcii pôsobiť až do veku 70 rokov, nie je dôvod, aby sudcovia všeobecných súdov nemohli súdiť aspoň do veku 68 rokov,“ uzavrela iniciatíva ZOJ.

Mimovládna organizácia Via Iuris tvrdí, že diskusia by sa mohla viesť o výške veku povinného odchodu sudcov do dôchodku, no je dôležité stanoviť presne, kedy sudcovia z funkcie odchádzajú. „Tak je to dobré nielen pre sudcu, ale aj pre súd, na ktorom pôsobí. Obaja sa môžu vopred pripraviť na to, že k určitému termínu tento sudca skončí a treba na jeho miesto nájsť iného sudcu,“ uviedla advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová. V súčasnosti platí, že prezident SR môže odvolať sudcu, ak dovŕšil vek 65 rokov, pričom návrhy sudcov na odvolanie prekladá prezidentovi Súdna rada SR. „Súdna rada pritom rozhoduje veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií. Za celé roky neprijala žiadne jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadila pri rozhodovaní,“ dodala Kovačechová.

Advokátka spolupracujúca s Via Iuris sa, naopak, nestotožňuje s prekladateľmi novely pri vekovom strope pre sudcov ústavného súdu. Nemyslí si, že takéto opatrenie je potrebné. „Ústavní sudcovia sú volení nie doživotne ako všeobecní sudcovia, ale len na funkčné obdobie 12 rokov, bez možnosti opakovať výkon mandátu. Toto obdobie nie je príliš dlhé, je jednoznačne ohraničené, a preto nie je dôvod na takú úpravu,“ uviedla na záver Kovačechová s tým, že sa v praxi neukázalo, že by neohraničenie veku sudcu Ústavného súdu SR znamenalo nejaký problém.