EÚ: Lídri mainstreamových strán vylúčili spoluprácu s krajnou pravicou

27.05.2019 10:05 Noviny.sk

BRUSEL - Lídri dvoch najväčších skupín v Európskom parlamente (EP) vylúčili spoluprácu s krajne pravicovými nacionalistami, ktorí v tohtoročných eurovoľbách posilnili, a vyzvali na spoluprácu medzi proeurópskymi stranami. Šéf stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber sa v nedeľu vyjadril, že "všetci, ktorí chcú mať silnú Európsku úniu, musia odteraz spojiť sily". Zároveň zdôraznil, že jeho skupina nebude spolupracovať so "žiadnou stranou, ktorá neverí v budúcnosť" únie. Frans Timmermans, ktorý je lídrom skupiny Socialisti a demokrati (S&D) a Weberovým hlavným rivalom na post predsedu Európskej komisie, zase uviedol, že chce spolupracovať s progresívnymi stranami na úsilí "vybudovať program, ktorý sa zameriava na túžby, sny a tiež niekedy obavy našich európskych spoluobčanov".

Dlhodobo dominantné skupiny EPP a S&D podľa projekcií výsledkov prišli o väčšinu v parlamente na úkor protiimigračnej krajnej pravice a tiež Zelených. Predbežné výsledky, ktoré vychádzajú z údajov 28 krajín, prisudzujú EPP 179 kresiel, S&D 150, Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) má 107, Zelení 70, Európski konzervatívci a reformisti 58, Skupina Európa národov a slobody 58, Skupina Európa slobody a priamej demokracie 56 a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice 38.


Taliansky minister vnútra a líder krajne pravicovej strany Liga Matteo Salvini v rozhovore pre televíziu RAI skonštatoval, že by populistické a nacionalistické strany mohli získať v 751-člennom EP najmenej 150 kresiel. Liga, ktorá podľa predbežných výsledkov v Taliansku vyhrala, Národné zhromaždenie Marine Le Penovej vo Francúzsku a strana Brexit Nigela Faragea vo Veľkej Británii, by podľa neho mohli mať 90 kresiel a s počtom z ďalších strán zo Skupiny Európa národov a slobody by ich mohlo byť až 150. Nerátal pritom iné podobne orientované strany, ako je napríklad maďarská vládna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktoré patria do inej konzervatívnej parlamentnej skupiny. Eurovoľby podľa Salviniho vyslali silný signál tradičným stranám, že "Európania si žiadajú inú Európu".

V Španielsku vyšla z volieb ako víťaz Španielska socialistická robotnícka strana premiéra Pedra Sáncheza. Po zrátaní väčšiny hlasov majú socialisti 20 z 54 španielskych kresiel v europarlamente. Podľa premiéra sa bude jeho strana usilovať o Európu zameranú na sociálne zabezpečenie a proti úsporným opatreniam.


V nedeľu v eurovoľbách odovzdávali svoje hlasy aj rumunskí voliči. Mnohí Rumuni žijúci v zahraničí museli vo viacerých európskych mestách čakať v radách hodiny, aby mohli voliť. Na predĺženie času otvorenia volebných miestností úrady dostali mnoho výziev, ale zamietli ich. A to aj napriek tomu, že prezident Klaus Iohannis tiež žiadal o predĺženie. Podľa exit pollov z eurovolieb v Rumunsku, kde oficiálne výsledky volieb vyhlásia podľa všetkého v pondelok, o prvenstvo bojujú vládna Sociálnodemokratická strana a opozičná Národná liberálna strana s 25,7 percentami hlasov. Rumuni tiež hlasovali aj v referende, ktoré sa týkalo oslabovania protikorupčných zákonov a amnestií pre osoby odsúdené za korupciu. Volebná účasť bola na platnosť referenda dostatočná, informuje agentúra AP.

Britskí voliči sa v eurovoľbách zase prichýlili k extrémom, ku ktorým ich viedlo odloženie brexitu aj nespokojnosť s dominantnou Konzervatívnou i Labouristickou stranou. Podľa projekcií výsledkov EP je na prvom mieste euroskeptická strana Brexit Nigela Faragea s 31 percentami hlasov, ktoré jej vynesú 29 britských kresiel v europarlamente. Na druhom mieste však skončili silno proeurópski Liberálni demokrati. Vládni konzervatívci sú na piatom mieste. Podľa Faragea je výsledok jeho strany Brexit "masívnou správou" pre dominantných konzervatívcov aj labouristov v jeho krajine. Politik pohrozil, že ak Británia do 31. októbra neopustí Európsku úniu (EÚ), "výsledky, ktoré ste videli pre stranu Brexit dnes, sa zopakujú v parlamentných voľbách".


Do brexitu budú mať v Európskom parlamente zhodný počet kresiel strany francúzskej líderky krajnej pravice Marine Le Penovej a centristického prezidenta Emmanuela Macrona. Podľa celkových oficiálnych výsledkov boli výsledky Le Penovej Národného zhromaždenia a Macronovej Republiky v pohybe veľmi blízke a obe tak získajú 23 kresiel. Národné zhromaždenie by však po odchode Veľkej Británie z EÚ a následnom preorganizovaní kresiel v europarlamente malo získať ešte jedno kreslo. Na treťom mieste skončili Zelení s 13 kreslami, republikáni s ôsmimi a po šesť kresiel sa ušlo krajne ľavicovej strane Nepoddajné Francúzsko a socialistom.

Voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých si voliči vyberali 751 zástupcov v europarlamente, sa konali od 23. do 26. mája. Svoje hlasy v nich mohlo odovzdať 426 miliónov oprávnených voličov z 28 štátov. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705. Volebná účasť dosiahla takmer 51 percent, čo je najviac za 20 rokov.

Zdroj: SITA

TV Program

09:30 Súdna sieň
10:35 POLICAJTI V AKCII
11:35 DIVOKÉ KONE
09:35 Simpsonovci XIX.
10:05 ČESKO SLOVENSKO MÁ TALENT
12:10 SVET PODĽA EVELYN
08:35 Amerika má talent XII.
10:55 Kosti
12:00 Columbo
10:00 Jahôdka a jej kamaráti I.
10:25 Požiarnik Sam X.
10:35 Zabi nudu! II.
09:40 O(d)puštění
11:15 Jiný svět
13:00 American Teen