661. deň na Ukrajine: Ďalší útok ruských dronov. Útočili na ukrajinské mestá a kritickú infraštruktúru

Zdielať na

16.12.2023 Zahraničie

661. deň na Ukrajine: Ďalší útok ruských dronov. Útočili na ukrajinské mestá a kritickú infraštruktúru

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Ukrajinská vzdušná obrana zostrelila nad rôznymi časťami krajiny 30 dronov. Ukrajinská raketa zabila dvoch ľudí na ľavom brehu Dnepra, tvrdí Moskva. Podľa ruských médií sa Putin bude o znovuzvolenie uchádzať ako nezávislý kandidát. Litva opravila prvé nemecké tanky Leopard 2 poškodené na Ukrajine. Ukrajinské úrady zaradili moskovského patriarchu Kirilla medzi hľadané osoby.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ukrajinská vzdušná obrana zostrelila nad rôznymi časťami krajiny 30 dronov

Ukrajinská vzdušná obrana a mobilné skupiny zostrelili nad 11 ukrajinskými oblasťami v sobotu (16. 12.) 30 z 31 vypustených ruských dronov, oznámili vzdušné sily. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters

V ukrajinskej metropole Kyjev bolo počuť výbuchy, keď ukrajinská protivzdušná obrana zostreľovala ruské drony. "Ide o šiesty vzdušný útok na Kyjev od začiatku mesiaca," uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. Dodal, že po troch dňoch, počas ktorých Kyjev čelil hrozbe v podobe balistických rakiet, Rusi na mesto opäť vyslali drony Šáhid iránskej výroby. "Drony útočili v skupinách a z rôznych smerov," priblížil.

Podľa šéfa kyjevskej vojenskej správy však pri útokoch neboli zaznamenané v Kyjeve nijaké obete a nevznikli ani nijaké veľké škody.
Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička pracovala vzdušná obrana v Kyjeve predovšetkým vo štvrtiach na východnom brehu rieky Dneper, pričom výbuchy bolo počuť aj v historickej štvrti Podil na opačnom brehu rieky.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruská armáda vypustila drony Šáhid z troch rôznych smerov v Rusku, pričom sa zamerala na 11 ukrajinských oblastí ležiacich na severe, v strede a na juhu krajiny. Dodal, že dronové útoky odrážali vojenské stíhačky, protiraketové jednotky a mobilné skupiny tzv. lovcov dronov. Výstrahy pred vzdušnými útokmi bol zaktivované v noci na sobotu v mnohých ukrajinských oblastiach na približne päť hodín.

Moskva: Ukrajinská raketa zabila dvoch ľudí na ľavom brehu Dnepra

Ukrajinský raketový útok na Rusmi ovládanú dedinu na juhu Ukrajiny zabil dvoch ľudí, informovali v sobotu moskovské okupačné úrady v Chersonskej oblasti. TASR informuje podľa agentúry AFP. Moskovské sily uviedli, že raketa zasiahla dedinu Nová Majačka na ľavom brehu Dnepra, asi 70 kilometrov východne od Chersonu. "Dvaja civilisti boli zabití. Ďalší dvaja boli zranení," uviedol predstaviteľ Moskvy Vladimír Saldo. Podľa jeho tvrdenia raketa HIMARS zasiahla dedinu "počas dodávky humanitárnej pomoci".

Ďalšie rakety, ktoré podľa neho odpálil Kyjev, zostrelila protivzdušná obrana. Zranení boli aj vojenskí pracovníci, ktorí pomáhali dodávať pomoc. "Zraneným bola poskytnutá potrebná lekárska pomoc a na mieste pracuje záchranná služba," uviedol.

Podľa ruských médií sa Putin bude o znovuzvolenie uchádzať ako nezávislý kandidát

Ruský prezident Vladimir Putin plánuje v marcových prezidentských voľbách znovu kandidovať ako nezávislý kandidát. S odvolaním sa na vysokopostavených zákonodarcov o tom informovali ruské médiá, píše agentúra Reuters.

Ruská tlačová agentúra RIA citovala Andreja Turčaka, tajomníka generálnej rady prokremeľskej vládnucej strany Jednotné Rusko, podľa ktorého sa Putin nebude uchádzať o znovuzvolenie ako kandidát tejto strany, aj keď má jej plnú podporu. Predseda strany Spravodlivé Rusko - Za pravdu Sergej Mironov uviedol, že šéf Kremľa pôjde do volieb ako nezávislý kandidát. V tejto súvislosti sa podľa Mironova plánuje zber podpisov na podporu Putina.

Putin (71), ktorý sa pri moci ako prezident alebo predseda vlády drží už vyše dve desaťročia, oznámil svoj plán uchádzať sa o post prezidenta Ruskej federácie 8. decembra. Podľa agentúry Reuters sú voľby pre Putina iba formalitou: s podporou štátu, štátnych médií a takmer bez prejavov nesúhlasu verejnosti je isté, že ich vyhrá. V praxi by to znamenalo, že vďaka šesťročnému mandátu sa udrží pri moci minimálne do roku 2030.

Termín konania prezidentských volieb - 17. marca 2024 - oznámila horná komora ruského Federálneho zhromaždenia - Rada federácie - začiatkom decembra. Ruská Ústredná volebná komisia k tomu prijala uznesenie, že hlasovať v prezidentských voľbách bude možné tri dni.

Litva opravila prvé nemecké tanky Leopard 2 poškodené na Ukrajine

Prvé tanky Leopard 2 dodané na Ukrajinu a poškodené v boji proti Rusku sú už v Litve opravené a čoskoro sa vrátia na bojisko. TASR informuje podľa sobotnej správy DPA. "Litva dôsledne podporuje boj Ukrajiny za nezávislosť a nielen posiela vojenskú pomoc, ale pomáha aj s opravou tankov Leopard," povedal v piatok litovský minister obrany Arvydas Anušauskas.

V bojoch poškodené tanky Leopard 2 boli opravené v stredisku údržby bojových vozidiel Litva Services (LDS). Spoločný podnik v lete založili nemecké zbrojovky Krauss-Maffei Wegmann (KMW) a Rheinmetall. Opravené tanky sa po dokončení testovania v januári vrátia na Ukrajinu.

Ukrajinské úrady zaradili moskovského patriarchu Kirilla medzi hľadané osoby

Ukrajinské ministerstvo vnútra zaradilo moskovského patriarchu Kirilla medzi osoby, po ktorých sa vedie pátranie. Úrady v Kyjeve ho vinia z toho, že napomáha ruskej agresii proti Ukrajine. Uviedla to agentúra Reuters, podľa ktorej sa však pravdepodobne jedná o obyčajné symbolické gesto. Cirkevný hodnostár, ktorý podporuje vojnovú politiku ruského prezidenta Vladimira Putina, totiž žije v Rusku, kde mu zatknutie na podnet ukrajinských úradov nehrozí.

Ministerstvo vnútra zverejnilo výzvu na pátranie po Kirillovi vrátane jeho fotky v liturgickom oblečení. Podľa textu sa skrýva pred vyšetrovaním. Ukrajina začala s hlavou ruskej pravoslávnej cirkvi v novembri trestné konanie. Tajná služba SBU uviedla, že zhromaždila dôkazy, že Kirill napomáha ruskej vojenskej agresii, popiera vojnové zločiny, ktorých sa na Ukrajine dopúšťajú členovia ruských inváznych jednotiek, a rozširuje medzi veriacimi protiukrajinskú propagandu.

V uplynulých mesiacoch začali ukrajinské úrady vyšetrovať kňazov a cirkevných hodnostárov, ktorí sú členmi Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (predtým Moskovského patriarchátu). Tá bola do vlaňajšieho mája autonómnou súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi. Vlani sa s ňou oficiálne rozišla a odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine. Ukrajinské úrady ju však naďalej podozrievajú zo spolupráce s Moskvou, čo cirkev odmieta. Podľa agentúry Reuters vyšetrovanie čelí desiatke kňazov, a niektorí z nich boli obvinení zo zrady.

Ukrajinský parlament tiež v októbri schválil v prvom čítaní zákon, ktorý môže viesť k zákazu tejto pravoslávnej cirkvi. Z nej od začiatku ruskej invázie podľa agentúry Reuters odišlo mnoho veriacich.