Zatiahnuté
10°
Bratislava
Romana, Roman
23.2.2024
653. deň na Ukrajine: Ukrajina zažila ďalšiu vlnu raketových útokov ruskej armády
Zdielať na

653. deň na Ukrajine: Ukrajina zažila ďalšiu vlnu raketových útokov ruskej armády

Zdroj: TASR

KYJEV / Najmenej jeden človek zahynul a viacero ďalších sa zranilo pri ďalšej vlne raketových útokov ruskej armády na ukrajinské mestá. Protivzdušná obrana zostrelila 14 z 19 rakiet. Aktívna bola najmä v Dnipropetrovsku a v okolí Kyjeva. Poškodené bytovky, autá a zranených však hlásia aj z Charkova. Ukrajinský prezident Zelenskyj v rozhovore s estónskou premiérkou Kallas podotkol, že Ukrajina potrebuje posilniť protivzdušnú obranu. Zároveň pred blížiacim sa samitom Európskej únie zdôraznil potrebu udržať jednotnú líniu.

Ruské rakety zasiahli Charkov, hlásia jedného zraneného

Ruský raketový úder zasiahol mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. Pri útoku utrpela zranenia jedna osoba a boli poškodené obytné budovy. Uviedli to v noci na piatok ukrajinskí predstavitelia. TASR prevzala správu z agentúry AFP. "Okupanti zasiahli Charkov šesťkrát," napísal gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že na mieste bola ošetrená jedna osoba. Prvotné informácie podľa neho naznačovali, že mesto zasiahli rakety systému S-300.

Starosta Charkova Ihor Terechov informoval o "najmenej piatich úderoch" a jednej zranenej osobe. Ukrajinské ministerstvo energetiky predtým uviedlo, že ruský útok vo štvrtok zasiahol uhoľnú baňu v meste Toreck. Ministerstvo hlásilo "vážne škody" a jedného zraneného.

Rusko zaútočilo na Kyjev riadenými strelami; prvýkrát po takmer 80 dňoch

Rusko v noci na piatok vypálilo na Ukrajinu 19 striel s plochou dráhou letu, uviedlo ukrajinské letectvo s tým, že 14 z nich sa podarilo zneškodniť. Podľa kyjevských predstaviteľov Rusi zaútočili na ukrajinskú metropolu týmto typom riadených striel prvýkrát po 79 dňoch, informuje agentúra AFP.
"Odpálených bolo 19 striel s plochou dráhou letu X101/X555. A výsledok práce našej protivzdušnej obrany vôbec nie je zlý - 14 zneškodnených striel...," informoval v piatok hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. Ruské riadené strely určené najmä na ničenie pozemných cieľov, ktoré mierili na miestnu civilnú infraštruktúru, boli podľa hovorcu zostrelené nad Kyjevskou aj Dnipropetrovskou oblasťou.

Kyjevskí predstavitelia uviedli, že rakety vypálené na ukrajinskú metropolu nezasiahli stanovené ciele. Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa si najnovšia vlna nočných útokov vyžiadala najmenej dvoch mŕtvych a sedem zranených v Dnipropetrovskej aj Charkovskej oblasti. Miestne úrady hlásili raketový útok aj na samotné mesto Charkov, kde došlo k poškodeniu obytných budov. Ukrajina sa obáva, že Rusko začne počas zimy opäť masívne útočiť na jej energetickú a ďalšiu infraštruktúru. Rusi si už podľa Kyjeva na tento účel vytvorili zásoby riadených striel a dronov. Milióny Ukrajincov museli už minulú zimu strpieť rozsiahle výpadky elektriny či dodávok tepla. Rusko, ktoré označuje ukrajinskú energetickú infraštruktúru za legitímny cieľ svojich útokov, podnikalo minulú zimu pravidelné raketové útoky zo strategických bombardérov a bojových lodí. Tie odpaľovali riadené strely zo vzdialenosti aj niekoľkých stoviek kilometrov a Ukrajina na ne vtedy väčšinou nedokázala dostatočne reagovať. Ukrajina odvtedy za pomoci západných spojencov posilnila svoje systémy protivzdušnej obrany, ale stále žiada spojencov o ďalšie dodávky, aby mohla zlepšiť ochranu najviac zraniteľných regiónov.

Orbána v otázke Ukrajiny nepresvedčil ani Macron

Ani francúzsky prezident Emmanuel Macron nedokázal vo štvrtok večer v Paríži presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby zmiernil svoje postoje v otázke Ukrajiny pred nadchádzajúcim summitom Európskej únie. Konštatovalo to v piatok internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR v Budapešti. Orbán počas pracovnej večere s Macronom trval na tom, čo uviedol už v pondelok v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Podľa Orbána by otázka prístupových rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou nemala byť vôbec zaradená do programu summitu, ktorý sa bude v Bruseli konať na budúci týždeň.

Maďarský premiér v rozhovore pre týždenník Le Point povedal, že z právneho hľadiska nepôjde o veto. "Povedzme to tak, že (na summite) nepodporím to, čo považujem za zlé rozhodnutie. Moja predstava o Európe je taká, že ak nebude súhlas všetkých krajín, potom nebude žiadne rozhodnutie," dodal.
Orbán ale podčiarkol, že podporuje vysielanie dobrých signálov Ukrajine zo strany Európskej rady. Viktor Orbán v rozhovore pre francúzsky týždenník okrem iného tvrdil, že o Ukrajine je známe, že je jednou z najskorumpovanejších krajín sveta. Odmietanie členstva Ukrajiny zdôvodnil aj údajnými vážnymi ekonomickými dôsledkami, v zmysle ktorých by vraj napríklad Francúzsko - v prípade vstupu Kyjeva do Únie - muselo do pokladne EÚ platiť ročne o 3,5 miliardy eur viac.

Nemecko poskytlo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci

Nemecko poskytlo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci. Vyplýva to z aktualizovaného zoznamu zverejneného na stránke spolkovej vlády bundesregierung.de, informuje v piatok TASR. Balík obsahuje predovšetkým 250 nábojov kalibru 155 mm, desať prieskumných bezpilotných lietadiel VECTOR s náhradnými dielmi, šesť hliadkovacích vozidiel pre pohraničníkov, osem nákladných vozidiel Zetros, 70 automatických granátometov MGW a jedno prieskumné bezpilotné lietadlo LUNA NG. V balíku je tiež 100 000 súprav prvej pomoci a zdravotnícky materiál. Nemecká vláda vyčlenila na rok 2023 približne 5,4 miliardy eur, ktoré majú byť primárne použité na vojenskú pomoc Ukrajine.

Ministri obrany V4 sa zhodli na pomoci Kyjevu, ako každá krajina uzná za vhodné

Ministri obrany krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa zhodli na tom, že Ukrajine je potrebné naďalej pomáhať. V spoločnej deklarácii uviedli, že každý zo štátov bude Kyjev podporovať tak, ako uzná za vhodné. Po rokovaní ministrov obrany krajín V4, Stredoeurópskej obrannej spolupráce (Central European Defence Cooperation - CEDC) a západného Balkánu to v piatok uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. "Budeme naďalej podporovať Ukrajinu v jej obrane proti Rusku v súlade s jej potrebami, ako naše krajiny uznajú za vhodné," citovala ministerka z deklarácie. Ministri sa okrem toho zhodli, že krajiny V4 zdieľajú odhodlanie pomáhať Ukrajine humanitárne, v odmínovaní a v zdravotníckej oblasti. Podľa Černochovej je zrejmé, že vojna sa ku koncu neblíži a Západ musí svoje "prehnané očakávania" korigovať.

Šéfovia rezortov obrany V4 tiež potvrdili odhodlanie spolupracovať na ochrane vzdušného priestoru Slovenska tak dlho, ako to bude nevyhnutné. Ide podľa nich o príklad regionálnej obrannej spolupráce, ktorá má zmysel a hmatateľne prispieva k spoločnej bezpečnosti. Rokovanie začalo už vo štvrtok, keď sa na pražskom Vítkove zišli ministri obrany z krajín V4. V piatok sa k nim pridali zástupcovia krajín CEDC a západného Balkánu. V rozšírenom formáte diskutovali najmä o dôsledkoch konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe na strednú Európu a západný Balkán. Podľa šéfky českého rezortu obrany bolo toto stretnutie unikátne aj tým, že sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia štátov, ktorých vzťahy sú napäté. "Zásadný význam pre stabilitu a bezpečnosť celého západobalkánskeho regiónu majú vzťahy medzi Belehradom a Prištinou," zdôraznila Černochová. Dodala, že Rusko je v tejto oblasti veľmi aktívne a koná proti záujmom Západu. "Naším cieľom musí byť ponúknuť im (štátom západného Balkánu) atraktívnejší variant, " dodala. Do CEDC okrem ČR a SR patrí aj Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko a Rakúsko. Poľsko má štatút pozorovateľa. Z krajín západného Balkánu do Prahy pricestovali delegácie z Albánska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Severného Macedónska, Srbska a Kosova.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy