577. deň na Ukrajine: Kanada prisľúbila Ukrajine pomoc vo výške 450 miliónov eur

UKRAJINA / Pri ukrajinskom útoku na veliteľstvo ruskej Čierno-morskej flotily v Sevastopole na okupovanom Kryme zomrelo najmenej 9 ľudí. Ďalších 16 je zranených. Povedal to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Medzi zranenými sú podľa neho aj generáli. Ukrajinské sily mali budovu veliteľstva flotily zasiahnuť počas porady jeho velenia. Rusko tvrdí, že nezvestný je jeden vojak. Podľa Kyjeva sa postupujúcim ukrajinským silám podarilo prelomiť ruskú obrannú líniu pri obci Verbove v Záporožskej oblasti. Prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý pokračuje v návšteve Kanady, vystúpil pred tamojšími zákonodarcami a v príhovore sľuboval porážku Ruska. Zároveň poďakoval za štedrú vojenskú aj ekonomickú pomoc.

+251 fotiek

Vojna na Ukrajine

Zelenskyj dostal počas návštevy Kanady prisľúb pomoci za vyše 450 miliónov eur

Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas jeho návštevy Kanady v nasledujúcich troch rokoch pomoc pre Ukrajinu v hodnote presahujúcej 450 miliónov eur. Kanadský premiér prisľúbil Ukrajine dlhodobú viacročnú stabilnú podporu vrátane financií na nákup 50 obrnených vozidiel. Prisľúbil tiež vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16 a servisného personálu, aby Ukrajina dokázala maximálne využiť darované stíhačky, ktoré jej v prisľúbilo dodať i Dánsko, Holandsko a Nórsko.

Prezident Zelenskyj navštívil Kanadu po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone a na pôde jej parlamentu od poslancov a zákonodarcov niekoľkokrát zožal potlesk v stoji. Ide o prvú Zelenského návštevu Kanady od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Ukrajinské jednotky namáhavo dobýjajú späť územie, ktoré za posledný rok získala ruská armáda. Postup a územné zisky ukrajinskej armády počas nasledujúceho mesiaca, ešte predtým ako dážď premení zem na bahno, môžu zohrať kritickú úlohu pri získavaní ďalšej zahraničnej podpory. Ukrajina totiž musí čeliť vlne odporu financovania jej jednotiek zo strany amerických Republikánov vedených Donaldom Trumpom, ale aj neistote v dodávkach poľských zbraní, ktorú spôsobili vyhlásenia poľského premiéra, ktorý tak eskaloval spor okolo zákazu dovozu ukrajinského obilia do Poľska. Prísľub ďalej vojenskej a finančnej pomoci zo strany Kanady je preto pre úspech Ukrajiny veľmi dôležitý.

Ukrajinská armáda sa prebila cez ruské línie na juhu, tvrdí ukrajinský generál

"Ukrajinská armáda sa prebila cez ruské línie na juhu Ukrajiny," uviedol pre americké médiá generál zapojený do ukrajinského protiútoku. Ukrajina spustila svoj dlho očakávaný protiútok v júni. Postupuje však pomalšie, ako sa očakávalo vzhľadom na husto zamínované územia. V posledných týždňoch však Kyjev dosiahol isté strategické pokroky v Záporožskej oblasti. "Na ľavom krídle sme dosiahli prelom a postupujeme ďalej," uviedol ukrajinský generál Olexandr Tarnavskij pre televíziu CNN. Zároveň uznal, že postup armády je pomalší než Ukrajina dúfala. "Nie je to tak rýchlo, ako sme čakali," uviedol.

Kyjev v auguste ohlásil strategické víťazstvo, keď sa mu podarilo späť dobyť obec Robotyne na juhu Ukrajiny. Podľa Tarnavského by však pre Ukrajinu predstavovalo veľký prelom dobytie mesta Tokmak, ktoré leží asi 20 kilometrov od frontovej línie. To by ukrajinským silám umožnilo zatlačiť smerom k okupovanému mestu Melitopol a anektovanému Krymskému polostrovu. Tarnavskij pritom nesúhlasí s tvrdeniami, že prichádzajúca zima by mohla Ukrajincov spomaliť. "Počasie môže byť vážnou prekážkou pri postupe, no vzhľadom na to, ako sa hýbeme vpred zväčša bez vozidiel, si nemyslím, že by výrazne ovplyvnilo protiútok," uviedol. Zároveň priblížil spôsob, akým sa na juhu Ukrajiny v súčasnosti vedú boje. "Ani nepriateľ a ani my v súčasnosti nepoužívame veľké formácie - roty, prápory alebo brigády. Využívame útočné čaty, skupiny 10 až 15 mužov," povedal.

Zelenskyj rokoval so sudánskym lídrom o ozbrojených skupinách spájaných s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu oznámil, že sa stretol so šéfom sudánskej armády a hlavou sudánskej Rady suverenity generálom Abdalom Fattáhom Burhánom, s ktorým rokoval o ozbrojených skupinách financovaných Ruskom. Zelenskyj priblížil, že stretnutie sa uskutočnilo na írskom letisku Shannon, pričom nebolo vopred naplánované. Burhán je od vojenského prevratu z roku 2021 považovaný za de facto vládcu Sudánu. "Hovorili sme o našich spoločných výzvach, a to aktivitách nelegálnych ozbrojených skupín financovaných Ruskom," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Zároveň poďakoval Sudánu, ktorý je v súčasnosti zmietaný občianskou vojnou, za podporu Ukrajiny.

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina, ktorá počas invázie Ruska pôsobila aj na Ukrajine, je podľa západných diplomatov a médií prítomná aj v Sudáne, čo však vagnerovci popierajú. Televízia CNN pritom v stredu s odvolaním sa nemenovaný zdroj z ukrajinskej armády informovala, že ukrajinské špeciálne jednotky možno stoja za viacerými dronovými útokmi a tiež pozemnou vojenskou operáciou namierenou proti milíciám podporovaným Vagnerovou skupinou v Sudáne. Vojenská operácia bola údajne namierená proti sudánskemu polovojenskému zoskupeniu Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré už niekoľko mesiacov bojuje so sudánskou armádou vedenou Burhánom o ovládnutie krajiny.

V Nórsku zadržali bývalého vagnerovca, ktorý sa údajne snažil vrátiť do Ruska

Nórska polícia zadržala bývalého veliteľa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Andreja Medvedeva na základe podozrenia, že sa snažil prekročiť hranicu späť do Ruska po tom, čo začiatkom roka požiadal o azyl v Nórsku. Oznámil to v sobotu Medvedevov právnik. Medvedev utiekol z Ruska v januári, keď prekročil v arktickej oblasti hranicu s Nórskom. Neskôr opísal svoj útek a to, ako počas svojej účasti vo Vagnerovej skupine bojoval na Ukrajine. Nórska polícia v piatok večer uviedla, že zadržala nemenovaného dvadsiatnika za to, že sa snažil nelegálne prekročiť hranicu s Ruskom. Prechod nórskych hraníc do Ruska je pritom povolený len na vyhradených priechodoch. Podľa Medvedevovho nórskeho právnika Brynjulfa Risnesa bol však jeho klient zadržaný v dôsledku nedorozumenia. Risnes uviedol, že Medvedev bol na hraniciach lebo sa snažil nájsť miesto, kde v januári prekročil hranice do Nórska. "Zastavili ho keď bol v taxíku. Nebol blízko hraníc. Nemal v úmysle ich prekročiť," uviedol Risnes.

Medvedev po svojom príchode do Nórska uviedol, že žiada o azyl lebo sa obáva o svoj život po tom, čo videl zabíjanie a zlé zaobchádzanie s ruskými väzňami, ktorí prišli na front na Ukrajine. V máji však vo videu zverejnenom na portáli Youtube uviedol, že by sa chcel vrátiť do Ruska aj napriek tomu, že si myslí, že jeho život by bol v ohrození. Risnes uviedol, že Medvedev má právo vrátiť sa do Ruska, ak tak chce urobiť. Najskôr však musí nastať veľa zmien, aby bol jeho návrat bezpečný. V apríli bol Medvedev v Nórsku uznaný za vinného z výtržníctva a nosenia vzduchovej zbrane na verejnosti po februárovej potýčke v bare. Bol však zbavený obvinenia z napadnutia policajta.

Vojna na Ukrajine znížila v Európe hospodársky rast a zvýšila infláciu 

Vojna na Ukrajine znížila hospodársky rast v Európe a výrazne zvýšila infláciu na celom kontinente, pričom horšie dôsledky sa ešte len prejavia. Oznámila to švajčiarska centrálna banka (SNB), ktorá zverejnila výsledky novej štúdie. "Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022, Európa zaznamenala prudký nárast cien energií, otrasy na finančných trhoch a prudký hospodársky pokles v Rusku aj na Ukrajine," uvádza sa v správe. Pri vyhodnocovaní ekonomických dôsledkov vojny na Nemecko, Britániu, Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko dospeli autori štúdie k záveru, že ich hrubý domáci produkt (HDP) by bol v poslednom štvrťroku 2020 vyšší o 0,1 % až 0,7 %, ak by Rusko nenapadlo Ukrajinu. Spotrebiteľské ceny by boli o nižšie o 0,2 % až 0,4 %.

"Negatívne dôsledky vojny budú pravdepodobne oveľa väčšie v strednodobom až dlhodobom horizonte a za dva roky bude tento efekt pravdepodobne približne dvojnásobný," uvádza sa ďalej v štúdii. Najviac postihnuté bolo podľa SNB Nemecko, kde by bol HDP v 4. kvartáli 2022 bez vojny o 0,7 % vyšší a inflácia o 0,4 % nižšia. Tvrdo zasiahnutá bola aj Británia, ktorej ekonomický výkon sa znížil o 0,7 % a inflácia vzrástla o 0,2 %. Francúzsko by bez konfliktu zaznamenalo infláciu o 0,3 % nižšiu a HDP o 0,1 % vyšší, zatiaľ čo v Taliansku by bola inflácia o 0,2 % nižšia a HDP o 0,3 % vyšší. Švajčiarsky HDP by bol bez vojny o 0,3 % vyšší a inflácia o 0,4 % nižšia. Autori štúdie upozornili, že ich odhady sú skôr konzervatívne, keďže pravdepodobne podhodnotili potravinovú infláciu a prihliadali skôr na ceny ropy, ako na ceny plynu. Vplyv utečencov a zvýšených vojenských výdavkov môže byť tiež väčší ako v nedávnych konfliktoch, dodali.

Prečítajte si tiež

576. deň na Ukrajine: Centrum ruskej flotily v Sevastopole sa stalo terčom útoku ukrajinskej armády

​